Ako sme opäť nescelili pozemky

Začína éra sceľovania pôdy na Slovensku. Alebo aj nie. Hoci sa vláda niekoľko mesiacov chválila revolučným materiálom, ktorý mal do tridsiatich rokov pomôcť vysporiadať všetky poľnohospodárske pozemky, akosi sa na to v rozpočte zabudlo. V predvolebnej horúčke sa však neštíti rozdávať inde. Monika Budzák napísala komentár pre SME, 29. 10. 2019.

Možno ste sa s tým stretli už aj vy – plánujete užívať zdedenú pôdu, odkúpiť pozemok alebo by ste vo vašom meste privítali cyklochodník. To všetko brzdí chaotické pozemkové vlastníctvo. Či ide o váš majetok, alebo o investičné plány samosprávy a podnikateľov, narazíte na spravidla komplikované spoluvlastnícke štruktúry.

Do nich sa pletie veľké množstvo zosnulých a neznámych vlastníkov, ktorých pozemky a štátnu pôdu spravuje Slovenský pozemkový fond. Ten je známy tým, že nemá riadne zákonné lehoty na vybavenie žiadostí. Vaše vybavovačky sa tak môžu poriadne natiahnuť.

Slovenskí rekordéri

Výsledkom je rekordná bilancia viac ako sto miliónov spoluvlastníckych vzťahov. Hoci aj v Česku je rozdrobenosť veľká, počet spoluvlastníckych vzťahov na jednu parcelu je u nás rádovo vyšší (11,11 spoluvlastníka na Slovensku v porovnaní 1,56 spoluvlastníka v Česku).

Kým v iných oblastiach si ministerstvo pôdohospodárstva nerado priznáva problém alebo hľadá falošného vinníka, v roku 2019 sa zdalo, že za minuté milióny budeme môcť očakávať hodnotu, ktorá trápi vlastníkov, samosprávy, štát a najmä poľnohospodárov.

Ohlásilo sa spustenie pozemkových úprav, ktoré majú za cieľ pôdu sceliť, usporiadať vlastnícke vzťahy, vytýčiť hranice pozemkov, navrhnúť prístupové cesty, protipovodňové a protierózne opatrenia a celkovo priniesť poriadok do chaosu s pozemkami.

Krátko pred oficiálnym ohlásením revolučného materiálu sme vydali štúdiu, ktorá vyčíslila prínosy usporiadanej pôdy. Poukázali sme, že scelenie pôdy vedie k zhodnoteniu pôdy a k podpore investícií v obciach. S usporiadaným vlastníctvom sa znižujú administratívne náklady pre užívateľov a pre štát.

Transparentnejšie vlastnícke vzťahy zúžia priestor pre dotačné podvody. Lepšie usporiadanie parciel znižuje náklady na obrábanie pôdy, a tým aj emisie. Poukázali sme aj na to, že plánovaných tridsať miliónov eur ročne by nezruinovalo štátny rozpočet a prínosy by výrazne prekonali náklady.

Zo svojho

Štát má v zásade dve možnosti ako financovať pozemkové úpravy – cez eurofondy alebo štátny rozpočet. Ukázalo sa, že využitie eurofondov je komplikované a neprináša žiaduce výsledky. Vláda preferuje jednoduché a viditeľné riešenia pred strategickými investíciami. Riešením by bolo priame financovanie zo štátneho rozpočtu, ako to úspešne robí Štátny pozemkový úrad v Česku. Tam sa od roku 2013 pravidelne spúšťa aj realizuje približne dvesto projektov ročne. Z eurofondov len dofinancuje konečná fáza pozemkových úprav, teda spoločné zariadenia, ako sú cesty, vetrolamy, či protierózne opatrenia.

Hoci viacerí odborníci upozorňovali aj priamo ministerku na to, že čerpanie priamo zo štátneho rozpočtu by bolo schodnejšie riešenie, v aktuálnom návrhu rozpočtu navýšenie viazaných prostriedkov na pozemkové úpravy nenájdete.

V médiách sa objavila informácia, že desať miliónov eur na pozemkové úpravy sa skrýva medzi rezervami vo Všeobecnej pokladničnej správe. To sú však rezervy, ktoré môže minister financií poslať aj na vianočné dôchodky. Zrýchlené pozemkové úpravy tak dnes ešte nemajú istú ani legislatívu ani zdroje.

A nie je to preto, že chýbajú peniaze, ale preto že vláda preferuje jednoduché a viditeľné riešenia pred strategickými investíciami. Na dotácie zelenej nafty sa tridsať miliónov našlo bez problémov, tie potenciálnym voličom cinknú na účet hneď, no prínosy pozemkových úprav budú viditeľné až o niekoľko rokov.

To je dlhšie, ako horizont volebného obdobia. Preto pri hodnotení politických zámerov neverte sľubom, ale vždy si obozretne počkajte na činy.

Monika Budzák
SME