Nízkouhlíková stratégia poklesu miezd

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Pripomienkovanie stratégie je možné do 22. 01. 2020 tu.

Tento dokument obsahuje prognózu vývoja ekonomiky SR pri prijatí opatrení na zníženie emisií a podporu obnoviteľných zdrojov. Rozsiahly dokument sa opiera o makro model vypracovaný Svetovou bankou.

Stratégia rozvoja SR je postavená na vyššom objeme (vynútených) investícií na úkor domácej spotreby. Viac investícii v modeli síce generuje vyšší HDP, ale zároveň aj pokles reálnych miezd a to výrazný, takmer 10%:

O tomto sa v predkladacej správe nedočítate. EK vytrvalo prezentuje prechod na uhlíkovú neutralitu ako nástroj vyššieho ekonomického rastu, ale o tom, že to znamená pokles zamestnanosti a pokles miezd sa dá dočítať len ťažko.

Tento prepad však nie je finálnou prognózou. Dokument totiž nebol zostavovaný s cieľom uhlíkovej neutrality, ale len 80% poklesom emisií. V dokumente sú však doplnené opatrenia, ktoré by mali pomôcť prekonať aj tú najťažšiu fázu znižovania emisií (vysoko vysoko visiace ovocie).

Aký budú mať tieto opatrenia dopad na prepad miezd? To sa z dokumentu nedozviete. A práve preto sa INESS zapojil do pripomienkového konania a ako verejnosť publikoval nasledujúce zásadné pripomienky.

Pripomienky:

V predkladacej správe sa v úvode uvádza, že „Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom“

Analýza sa opiera o ekonomický a energetický model, ktorý prognózuje a vyčísľuje dopady opatrení. Samotná analýza však obsahuje aj opatrenia, ktoré ešte vyčíslené nie sú, a preto nespĺňajú predpoklad uvedený v predkladacej správe.

Zásadná pripomienka č.1

Žiadame o vylúčenie opatrení z analýzy, ktoré neboli predmetom posúdenia nákladov a modelovania ekonomických dopadov z nasledujúcich dôvodov:

1) Vláda by nemala schvaľovať opatrenia, ktorých dopad nie je vyčíslený, a nie sú známe dopady na zamestnanosť a príjmy verejnej správy. Schválenie analýzy s týmito opatreniami môže vyvolať vnímanie „záväznosti“ týchto opatrení. Schvaľovanie opatrení bez rozpočtových a ekonomických dopadov je z pohľadu udržateľnosti financovania verejného sektora nezodpovedné. V samotnej analýze sa pritom v súvislosti ušetrenými emisiami týchto dodatočných opatrení uvádza, že „najťažšie a najdrahšie bude eliminovať tento zvyšok “. Môžeme s preto domnievať, že tieto opatrenia budú mať významný dopad tak na verejné financie, ako na blahobyt domácností. Z tohto dôvodu by vláda nemala svojim schválením poskytovať „bianko šek“ týmto opatreniam.

2) Analýza predpokladá vyčíslenie nákladov a efektov navrhovaných opatrení až o 5 rokov. Zbavuje sa tým povinnosti predložiť v čo najkratšom čase hodnotenie dopadov dodatočných opatrení potrebných na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, ktoré vyplývajú zo záväzku, ktorým Slovensko k tomuto cieľu prihlásilo už v júni 2019. Verejnosť by mala čo najskôr poznať ekonomické a finančné dopady týchto rozhodnutí, na odkladanie dostatočne podrobnej analýzy ich dopadov nie je potrebné čakať 5 rokov.

3) Opatrenia uvedené v boxoch označených NEUTRAL sú často nekonkrétne a nič nehovoriace. Ako môže Slovensko dosiahnuť „Dekarbonizáciu leteckej dopravy“, keď nemá na produkciu lietadiel (a z titulu svojej veľkosti ani na druh paliva) žiadny vplyv? Ako konkrétne klíme pomôže opatrenie „Údržba a obnova trávnych porastov“? Viacero z uvedených opatrení budí dojem, akoby snahou predkladateľa správy bolo uviesť všetky možné nápady, podľa pravidla „viac je lepšie ako menej“. Verejná politika by sa ale týmto pravidlom riadiť nemala.

4) Zároveň viaceré opatrenia v týchto boxoch môžu mať zásadné alebo sporné dopady s významným dopadom na obyvateľa, ktoré by nemali byť schvaľované bez vyčíslenia ekonomických dopadov. Napr: „Zavedenie nízko emisných zón nielen na autá, ale na tepelno-energetické zariadenia (krby, kotle, kotolne a pod.).“  „Cielene posilniť potravinovú sebestačnosť aj s prepojením na preferenciu lokálnych potravín, ktoré majú často menšiu emisnú stopu (hlavne v dôsledku transportu).“

Zásadná pripomienka č.2

Žiadame o prepracovanie Doložky vybraných vplyvov a doplnenie vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Odôvodnenie:

Model CGE explicitne uvádza pokles zamestnanosti, pokles miezd a spotreby domácností. Predkladateľ má k dispozícii základné informácie potrebné pre vyčíslenie výpadku verejných financií v období 2020-2050.

Predpokladaný pokles zamestnanosti by mal dosiahnuť 1,3% resp. 1% oproti referenčnému scenáru, pričom pokles miezd (a tým aj spotreby domácností) by mal dosiahnuť 9 %. Je evidentné, že takto zásadné zmeny budú mať radikálny dopad na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Predkladateľ by mal preto vyčísliť kompenzačné opatrenia tohto výpadku. V texte spomínané zvýšenie ekologických daní je pritom obyčajne prezentované ako fiškálne neutrálne. Predkladateľ by mal jednoznačne identifikovať dodatočné príjmy, ktorými majú byť výpadky daňových a odvodových príjmov financované.

Zásadná pripomienka č.3

V texte predkladateľ tvrdí: „Veď napríklad podľa odhadov len v roku 2013 dosiahli na Slovensku ekonomické straty z extrémov zmeny klímy hodnotu viac ako 1,3 miliardy eur. “

Toto tvrdenie je zavádzajúce a v rozpore so zdrojovým materiálom, v ktorom sa explicitne uvádza (Tab 5.1) „This table shows recorded economic losses (2013 EUR value) from climate-related hazards cumulated for the period 1980–2013 in each EEA member country“. V preklade uvedená hodnota predstavuje kumulatív za obdobie 1980-2013. Žiadame predkladateľa, aby v texte zmenil hodnotenie na: Extrémy vyplývajúce zo zmeny klímy mali dosiaľ na Slovensku marginálny efekt na ekonomické straty, ktoré v konštantných eurách roku 2013 predstavujú cca 40 mil. eur ročne.