Na mieste je opatrnosť (SME)

Ničivé následky prasknutia bubliny na americkom
hypotekárnom trhu sa po svete šíria ako mor. Udalosti posledných dní ukázali,
že bankroty bánk na starom kontinente boli iba otázkou času a reči
o konzervatívnych európskych bankách a umnej regulácii sú len
politickým bľabotaním. Zdá sa, že Slovensko pred následkami krízy nezachráni
ani zaostalý finančný a kapitálový trh a čochvíľa sa do politickej
diskusie v súvislosti s krízou dostanú aj akútnejšie témy ako otázka, či
a na ako dlho otvoriť druhý dôchodkový pilier.

Nie je prekvapením, že ani prijatím „zázračného“ amerického
plánu za 850 mld. amerických dolárov sa nepodarilo zastaviť prepady na
kapitálových trhoch vo svete. Akcie padajú ako ťažký sneh aj naďalej
a človek má už problém zapamätať si názvy všetkých krachujúcich bánk. Tie
si aj v Európe podávajú kľučky u politikov pri vyjednávaní tunajšej formy
amerického plánu socializácie strát súkromných investorov. Práve krachujúce
banky momentálne robia vrásky na čelách hlavných predstaviteľov Európskej únie.
EÚ, pred pár dňami ešte sebavedomá, plná rečí o skazenom americkom
kapitalizme a nedostatku efektívnej regulácie za veľkou mlákou, teraz doma
zachraňuje jednu „konzervatívnu“ banku za druhou. A nejedná sa
o žiadnych drobčekov. Znárodnená veľkobanka Fortis má na súvahe aktíva
v hodnote vyššej ako je dvaapolnásobok súčtu hrubého domáceho produktu
Luxemburska a Belgicka a padák pre majiteľov a veriteľov čerstvo
zachránenej banky Hypo Real Estate bude daňových poplatníkov stáť  50 miliárd eur. Živelnosť momentálne
prebiehajúcich udalostí dokumentuje splašenosť európskych politikov. Nemecká
kancelárka Angela Merkel jeden deň kritizuje Írsko za zavedenie neobmedzenej
garancie štátu za vklady občanov v bankách, aby nasledujúci deň podpísala
schválenie rovnakého opatrenia v Nemecku.

Práve chaos na európskom bankovom trhu je jedným z
možných kanálov, ktorými sa hypotekárny mor môže dostať aj k nám.
Hradby nevyspelého finančného a kapitálového trhu sú v tomto prípade bezmocné.
Nedôvera na trhoch povedie k neochote bánk poskytovať pôžičky, a táto
musí byť kompenzovaná vyššími úrokmi. Na väčšie alebo rizikovejšie
projekty sa peniaze nemusia nájsť vôbec, na tie bezpečnejšie alebo menšie sa
financovanie môže nepríjemne predražiť. Zvýšenie nákladov dlhu sa samozrejme
týka aj toho najväčšieho dlžníka – štátu. Riziková prirážka slovenského dlhu
v poslednej dobe neustále rastie, čo si však zrejme nestihli všimnúť vo
vláde, súdiac podľa množstva plánovaných projektov plno hradených alebo aspoň
garantovaných z verejných financií. Širokorozchodná železnica, nový blok
jadrovej elektrárne, diaľnice, nová vodná elektráreň, dopravné lietadlá,
mediálny komplex STV a SRo sú všetko ambiciózne plány, ktoré sa však môžu z roka
na rok stať stámiliardovými finančnými čiernymi dierami, ak dôjdek poklesu
daňových príjmov. Ten bude nevyhnutným dôsledkom  prípadných hospodárskych problémov
a vyššej nezamestnanosti.  

A práve spomalenie hospodárskeho rastu bude asi efektom,
ktorý Slovensko v súvislosti s krízou neminie. Viac ako 15 miliónov
amerických domácností dlží na hypotéke viac ako je cena ich domu. Vysoká zadlženosť
Američanov v kombinácii s prepadom čistého majetku (ceny domov
a akcií aj naďalej klesajú) neveštia nič dobré a pokračovanie
v nákupnom ošiali financovanom lacnými peniazmi nemožno realisticky
očakávať. Do akej miery tento ekonomický pokles zasiahne aj zabudnuté Slovensko,
závisí od zdravia európskej ekonomiky. Spomalený ekonomický rast
v Európskej únii je však faktom už dnes a slovíčko recesia sa okrem Írska
alebo Španielska už začína spomínať aj v súvislosti z jednou
z najväčších európskych ekonomík – Francúzskom. Negatívne efekty zo straty
zahraničného dopytu po výrobkoch našich exportérov môže čiastočne kompenzovať
schopnosť Slovenska prilákať výrobcov znižujúcich náklady, ktorí sa budú
presúvať z drahších starých členských krajín. V tejto súťaži
s ostatnými novými členskými krajinami nám však určite nepomôže ďalšie
zhoršovanie podnikateľského prostredia napríklad cenovou reguláciou,
plošnými  kolektívnymi zmluvami alebo znižovaním
flexibility pracovného trhu.

Predpovedať budúci vývoj je vo svetle terajších búrlivých
udalostí len zbytočným cvičením v prehnanom sebavedomí. Posledné mesiace
však naznačujú, že bezbrehý optimizmus už nie je namieste ani na Slovensku. Historickými
krízami overenou radou pre obyčajného človeka v takýchto v neistých
časoch je  vyhýbanie sa rizikovým
investíciám, neproduktívnej spotrebe a zbytočnému zadlžovaniu. A čo
platí pre obyčajného človeka, to určite neuškodí ani slovenským verejným
financiám.  

Juraj Karpiš

INESS

SME, 8.10.2008