Ako zapáliť iskru zvedavosti v ekonomickom vzdelávaní

V priemere sú Slováci v ekonómii slabí. Táto skutočnosť sa pravidelne objavuje v médiách. Hovoria o tom dáta z PISA testovania, výsledky z našej Ekonomickej olympiády, ale v neposlednom rade aj počet exekúcií či rýchlosť zadlžovania domácností. Zo dňa na deň sa to síce nezlepší, ale preto ešte nemusíme strkať hlavu do piesku.

Mladá generácia je totiž extrémne zvedavá. Nielenže pozorne sleduje, čo sa okolo nej deje, ale všetko to aj kriticky analyzuje. Nedávne finále Ekonomickej olympiády ukázalo, že hoci je memorovanie stále rozšírené, finalisti súťaže vedeli zaujať postoj a fundovane argumentovať. To je schopnosť, ktorá mnohých internetových diskutérov obchádza.

Postupne sa v jednotlivých kolách olympiády vyfiltrovali študenti, ktorí preukázali najhlbší prehľad z ekonómie. V celoslovenskom finále sa zišla päťdesiatka najzdatnejších z celej krajiny, kde sa v písomnej časti mali najprv popasovať s riešením analytických úloh. Čo boli ale najväčšie slabiny, ktoré testovanie odhalilo aj u päťdesiatky finalistov? V prvej otvorenej úlohe mali popísať vplyvy cenovej regulácie na trh s dezinfekčnými prostriedkami. Priemerná úspešnosť v tejto úlohe bola 14,5 bodov z 25. Cenová regulácia v podobe maximálnej ceny za dezinfekčný prostriedok má za následok, že nebude dosť výrobcov ochotných vyrábať ho, a tým pádom sa nevytvorí tlak na znižovanie jeho ceny. Namiesto toho bude prostriedkov nedostatok a mnohých ľudí bude lákať ich predaj a kúpa na čiernom trhu. O cenovej regulácii sa rozprávalo aj na začiatku koronakrízy, a zároveň je pomerne bežným javom napr. pri nájomnom. Mesto Berlín nedávno zaviedlo strop na nájomné, s cieľom zastaviť jeho prudký nárast. Zvyšovaniu nájomného to ale nezabránilo. Naopak, majitelia zareagovali jeho razantným zvýšením ešte počas schvaľovacieho procesu zákona, aby to stihli predtým, ako dôjde k zmrazeniu cien zo strany mesta. Bez toho, aby ľudia poznali fungovanie trhového mechanizmu, nedokážu vyhodnotiť, či je takáto politika pre nich výhodná alebo nie.

V druhej úlohe pozreli študenti na prsty Trumpovej politike zvyšovania ciel. Clá majú za následok, že tovary zo zahraničia sú pre domácich spotrebiteľov drahšie. Ovplyvňuje to tak nielen konkurencieschopnosť zahraničných firiem, ale napr. aj tých amerických, ktoré komponenty zo zahraničia ďalej spracovávajú. Clo predstavuje ďalší príjem do štátneho rozpočtu, avšak aj riziko odvetných opatrení. V praxi sme boli svedkami toho, že Čína zaviedla clá ako reakciu na americké kroky. Úspešnosť v tejto úlohe bola však pomerne slabá, v priemere získali študenti 10 bodov z 25. Vplyv ciel na životy bežných ľudí nie je zanedbateľný, no ich významu rozumie len málo študentov.

Ďalšia úloha vychádzala z nedávnej situácie, keď obchodné reťazce zaznamenali v začiatkoch koronakrízy rekordné tržby. Spotrebitelia ale nesiahali po luxusnom tovare s najvyššou maržou akým je elektronika, parfumy či oblečenie. Viac sa zamerali na bežný tovar typu múka, olej, droždie atď.  V tejto úlohe sa mali súťažiaci zamyslieť, ako sa zmení zisk a cash flow obchodníka v krízovom mesiaci. Práve cash flow alebo zmena stavu hotovosti je pojem, ktorý drvivá väčšina študentov nepoznala. Schopnosť zladiť prítok a odtok financií je pre firmu dôležitým faktorom prežitia. Kladný cash flow umožňuje investície, splátku úveru, či výplatu dividend. Záporný signalizuje, že podnikateľ musí získať dodatočné financie. Naproti tomu je zisk, ktorý sa pozerá na to, či činnosť podnikateľa prináša pridanú hodnotu a či je podnikanie zdravé z dlhodobého hľadiska. Ak firma dlhodobo nedosahuje zisk, tak skrachuje. Výučba podnikania na školách sa často obmedzuje na marketing a manažment, základy podnikových financií však ostávajú nepochopené. Priemerná úspešnosť tejto úlohy hovorí za seba – len 6 bodov z 25.

Pri každej z úloh bolo niekoľko výnimočných študentov, ktorí dosiahli vysoký počet bodov. Ukázali, že danému problému rozumejú, vedia zaujať postoj a svoje odpovede odôvodniť. Rovnako poznáme príklady škôl, ktoré ekonómiu podporujú a dokážu v študentoch vzbudiť zvedavosť, ktorá ich vedie k samoštúdiu. To je totiž kľúčové, ak chce budúci mladý ekonóm či ekonómka zanechať po sebe stopu, či len jednoducho vedieť, ako sa rozhodovať v bežných ekonomických otázkach.

Iskru zvedavosti vzbudzujeme a podporujeme aj v Ekonomickej olympiáde. Prihlasovanie do 4. ročníka súťaže práve prebieha, stredné školy sa môžu prihlasovať do 2.12.2020 na webe: ekonomickaolympiada.sk/

Článok bol zverejnený v týždeníku TREND.