Môže vlk naozaj za problémy farmárov? Prvého ulovili tam, kde ani nechovajú ovce či kozy

Aktuality uverejnili článok s vyjadreniami Moniky Budzák k potravinovej sebestačnosti. 12. 11. 2020.

O prežití farmárov a družstiev, ktoré domáce potraviny produkujú, podľa analytičky Moniky Budzák z inšitútu INESS rozhoduje niečo iné.

Pojem potravinová sebestačnosť podľa nej figuruje už niekoľko rokov ako riešenie pre všetky problémy v pôdohospodárstve, no je to príliš vágny cieľ a často sú s ním spojené populistické a neefektívne riešenia.

„Slabšia produktivita slovenskej poľnohospodárskej produkcie je problém, ktorý možno vyriešiť len konkrétnymi a ambicióznymi reformami, napríklad v pozemkovom vlastníctve a dotačnom systéme. Na jar bol pre výpadok dopytu z Talianska prebytok jahňaciny na slovenskom trhu. Skôr ako vlk rozhoduje o prežití fariem dopyt po ich výrobkoch na domácom a zahraničnom trhu. Hoci sa tieto pojmy zvyknú stotožňovať, potravinová sebestačnosť nie je to isté ako potravinová bezpečnosť,“ uzavrela Monika Budzák.

Čo by pomohlo poľnohospodárom

Inštitút INESS v týchto dňoch vydal štúdiu s názvom Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len „sebestačnosť“, v ktorej konštatuje, že slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nepotrebuje vyššiu sebestačnosť.

V závere publikácie analytici uvádzajú, že príklady z iných krajín nám ukazujú, že spoľahlivá dodávka zdravých potravín od produktívnych a konkurencieschopných domácich fariem je výsledkom investícií a inovácií. Moderné poľnohospodárstvo sa podľa nich podobá viac na automobilku so sofistikovanými strojmi, inžiniermi a skladovacími halami ako na zastarané družstvo, ktoré bolo poslednou nádejou pre nízkokvalifikované pracovné sily.

Celý článok si môžete prečítať tu.