Slovenské univerzity premrhali stovky miliónov eur

V roku 2009 prišla EÚ s desaťročnicou pre vzdelávanie, v ktorej si krajiny stanovili svoje ciele. Na Slovensku malo mať do roku 2020 40 percent ľudí vo veku od 30 do 34 rokov vysokoškolské vzdelanie. Dnes už vieme, že na Slovensku sa nám tento cieľ podarilo naplniť na 100,2 percenta, a to ešte rok pred termínom. Je čas otvárať šampanské?

To záleží na tom, v akej ste role. Či ste úradník, ktorý porovnáva centrálny plán s vykazovanými štatistikami a odfajkáva tabuľky tam, kde to druhé predbehne to prvé. Alebo ste v role daňového poplatníka, ktorý to celé platí a pozerá sa na to, akú hodnotu priniesli miliardy minuté na vzdelávanie. Tento text je venovaný práve tej druhej skupine obyvateľov. Najskôr faktické dáta. V roku 2009 malo na Slovensku vysokoškolský titul približne 700-tisíc ľudí. Vo veku 30 – 34 rokov to bolo okolo 17,6 percenta, neboli sme teda ani v polovici cieľa EÚ desaťročnice. O dekádu neskôr máme na Slovensku asi milión ľudí s titulmi a v sledovanej vekovej skupine sme dosiahli podiel 40,1 percenta. V roku 2009 predstavovali výdavky na vysoké školstvo na jedného vysokoškoláka približne 2 750 eur. Tento rok sa odhaduje, že to bude osemtisíc eur. Výdavky na jedného študenta (vrátane externistov) tak vzrástli za dekádu takmer trojnásobne. V rovnakom čase bola inflácia len 22 percent a priemerné mzdy vzrástli o 50 percent. Napriek tomu sa stále objavujú hlasy o nedostatku peňazí vo vysokom školstve. Kto niečo takéto tvrdí, mal by v prvom rade zodpovedať otázku, prečo trojnásobný nárast výdavkov z poslednej dekády nestačil. Ak vynásobíme čísla z posledných dvoch odsekov, tak dostaneme výsledok, že vysokoškolské vzdelanie pre 300-tisíc študentov z poslednej dekády stálo asi sedem miliárd eur. Keby sme aj veľkoryso predpokladali, že len polovica išla na vzdelávanie a druhá na výskum, tak je to okolo 3,5 miliardy eur. Vypočítať objem masovej produkcie študentov a celkové výdavky nie je problém. Aká však bola druhá strana mince – pridaná hodnota univerzitného vzdelávania pre dodatočných 300-tisíc absolventov? To je ťažšia otázka. Pomôcť však môže štatistika „prekvalifikovanosti“ držiteľov vysokoškolských titulov. Tá hovorí o tom, koľko zo všetkých absolventov pracuje na pozíciách, na získanie ktorých nepotrebovali vysokoškolský titul. Ešte v roku 2009 bol tento podiel na Slovensku 9,3 percenta. To znamená približne 65-tisíc „nadbytočných“ absolventov. V roku 2019 bol tento podiel už 22,6 percenta. Slovensko zažilo najrýchlejší nárast podielu prekvalifikovanosti v EÚ. Spolu tak minulý rok už bolo na Slovensku 226-tisíc nadbytočných absolventov. Pripusťme teraz, že pôvodný podiel prekvalifikovanosti 9,3 percenta z roku 2009 bol niečo ako „prirodzenou mierou“ a neberme ho do úvahy pri absolventoch z poslednej dekády. Aj v tom prípade sa z celkového počtu 300-tisíc nových absolventov približne 133-tisíc zamestnalo na pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokú školu. Za predpokladu, že celkové výdavky na vysokoškolské vzdelanie z poslednej dekády boli 3,5 miliardy, to teda znamená, že približne jeden a pol miliardy sme – jemne povedané – minuli s veľmi otáznou pridanou hodnotou. V súvislosti s neefektivitou vysokoškolského vzdelávania nemôžeme zabudnúť ani na absolventov, ktorí pracujú v iných odboroch než v tých, ktoré študovali. Podiel takýchto absolventov sa zo skupiny ľudí vo veku od 25 do 34 rokov pohybuje v posledných rokoch na úrovni 30 – 36 percent. Ide tak o ďalšie desaťtisíce absolventov. Na Slovensku je táto celková neefektivita vysokého školstva ešte prehĺbená zbytočne vysokým podielom absolventov druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania. Na Slovensku až 83 percent absolventov dokončí inžinierske alebo magisterské štúdium. Strávia tak na vysokej škole minimálne päť rokov. To je najvyšší podiel v EÚ. Preto naši absolventi strávia priemerne asi o rok dlhšie obdobie na vysokej škole než ich zahraniční kolegovia. Slovensko má skúsenost i s centrálnym plánovaním a päťročnicami spred roku 1989. Plány sa na papieri plnili, ale v obchodoch toaletný papier chýbal. Je naivné myslieť si, že podobné plány a desaťročnice, len pod inou vlajkou a obalené v modernom žargóne, budú automaticky fungovať. Po desiatich rokoch vidíme, že aj keď sme cieľ EÚ 40 percent splnili a úradníci môžu odfajkávať, daňoví poplatníci a absolventi vysokých škôl nemajú dôvod na oslavy.

23 PERCENT absolventov pracuje na pozíciách, na ktoré nepotrebujú vysokú školu.

Blog bol uverejnený v Hospodárskych novinách.