Komu pomôže potravinový semafor?

Mnohé štátne služby nemajú dobrú povesť. Snáď každý čitateľ si spomenie na niekoľko káuz poznačených neefektivitou či korupciou. Kým v súkromnom sektore rozhodne výsledok, vo verejnom to je väčšinou postup.

Kým náklady za neúspešný nápad nesie podnikateľ, vo verejnom sektore sa aj na zlé projekty skladajú všetci. O to viac by nás malo zaujímať, ktoré úlohy skutočne musí robiť štát, a ktoré len dobre znejú vo volebnom programe. Tieto otázky vyvoláva aj potravinový semafor, ktorý nedávno prešiel parlamentom. 

Slovenské potravinárstvo nie je v európskom porovnaní rekordmanom. V priemere generuje relatívne nízku pridanú hodnotu na zamestnanca a revízia výdavkov Inštitútu pôdohospodárskej politiky upozornila ešte v roku 2016, že zhruba tretina podnikov je v strate. O jeho „nakopnutí“ sa teda hovorí dlhšie. Nápady z politickej kuchyne sa doposiaľ obmedzovali na dotácie, potravinové katalógy či povinné podiely slovenských výrobkov v letákoch. Všetko veľmi ľahko pochopiteľné zámery, no ťažko nedomyslené. Želané výsledky nepriniesli, skôr naopak – priniesli ďalšiu byrokraciu pre všetkých a výhody pre tých, ktorí v nej vedia chodiť. Najnovšie sa hovorí o tom, že na Slovensku je dosť kvalitných potravín, no zákazníci ich nevedia celkom doceniť a preto je potrebný vklad štátu, ktorý spotrebiteľovi povie, ktoré produkty si má kúpiť. Pomôcť by mal aj spomínaný potravinový semafor. 

V skratke ide o vytvorenie registra potravín pod správou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý by mal spotrebiteľovi napovedať, aké zloženie má daný výrobok. Neskôr by sa na základe týchto údajov mal vytvoriť spôsob označovania, ktorý bude pre spotrebiteľa zrozumiteľný. O tomto nápade sa hovorilo už v septembri, v tom čase sa od návrhu upustilo, keďže vlastný systém označovania potravín chystá aj Európska únia. V januári prešiel parlamentom zjednodušený návrh, ktorý má napriek tomu niekoľko zádrheľov. Už v doložke vplyvov je napríklad uvedené, že vytvorenie registra potravín pod správou ministerstva nebude mať žiaden vplyv na rozpočet. Vytvorenie databázy a jej spravovanie nie sú zadarmo a hoci je register dobrovoľný, cena za jeho prevádzku nás musí zaujímať. 

Hodnota pre spotrebiteľov? 

Zdravé jedlo je stále viac v hľadáčiku uvedomelých rodičov, športovcov či alergikov. Nevieme však povedať, koľko zákazníkov si skutočne pred nákupom vygoogli, či potrebná ryža, keksíky alebo olej sú v katalógu ministerstva označené ako zdravé. Kritériá známky „kvalitná“ potravina síce ešte nie sú známe, no istý skepticizmus je už teraz na mieste. Celiatik, samozrejme, potrebuje vedieť, či výrobok obsahuje lepok, alergici si musia dať pozor na rôzne prísady ako orechy, mlieko či morské plody. To sa však už teraz  dočítajú na obale. „Semaforové“ označovanie bude preto zložitejšia úloha. Zákazníci majú rôzny vek, pohlavie či zdravotné predispozície. Kým jedna má málo železa, ďalší ho má nadbytok, tretí trpí obezitou, štvrtý je cukrovkár a piata vrcholová športovkyňa. Neexistuje teda jednoznačná „zelená“ ani pre bežného „nealergického“ spotrebiteľa.  Nesprávne stravovacie návyky nevyrieši žiadny register, pomôcť môže osveta, finančná spoluúčasť a obozretný prístup pri vlastnom stravovaní.  

Výhody pre podnikateľov? 

Nový Potravinový semafor má priniesť výhody pre podnikateľov. Vďaka nemu si môžu potravinári dobrovoľne registrovať svoje výrobky a získajú tak ďalšiu možnosť propagácie. Otázka však znie, či si štát skutočne má na svoje plecia brať ďalšiu úlohu, keď potrebuje riešiť nízku produktivitu sektora a chaos v pozemkovom vlastníctve. V krízových časoch, kedy sa navyše diskutuje o nových cieľoch agropolitiky, je skôr žiadúce, aby sa ministerstvo snažilo optimalizovať svoje činnosti a nehrať sa na PR agentúru. Výrobcovia majú už dnes viacero možností, ako sa zviditeľniť a predať spotrebiteľom informáciu, že výrobok spĺňa isté kvalitatívne predpoklady. Môžu požiadať o certifikáciu bioproduktov či značku kvality, ktorá má dokonca dva stupne. 

Hodnota za katalóg

Pozornosť vyvoláva register v čase, kedy sa zistilo, že potravinový katalóg zavedený ešte predošlou vládou stál vyše 2,3 milióna eur a fungoval zhruba rok. Katalóg mal rovnako za cieľ podporiť zdravú výživu a domácich výrobcov, ktorí mali dodávať potraviny napr. do škôl. Nakoniec sa vďaka katalógu zrealizovalo len 146 objednávok v hodnote do 37 000 eur. Za každých 63 eur, ktoré boli investované do katalógu, bolo vygenerované 1 euro tržieb. Mizerná hodnota za peniaze, ktoré už nikto nedostane späť. Hoci sa politici vymenili, ani prínos nového katalógu či registra nie je nijako vyčíslený.  

Politické kompromisy sa občas rodia ťažko. Tak to bolo pravdepodobne aj pri návrhu semaforu z dielne strany Sme rodina. Keďže to bol jeden z kľúčových bodov programu tejto strany, chce si ho odškrtnúť z pomyselnej programovej tabule, podobne ako minulá vláda sociálne balíčky. V tomto prípade však netlieskajú ani potravinári, ktorí návrh označili za zbytočný a netlieskajú ani spotrebitelia, keďže nevedia, čo im to prinesie. Spokojní budú asi len autori zákona, ktorým sa opäť podarilo dodržať postup a bez ohľadu na výsledok splniť predpísanú úlohu. 

.týždeň, 24.2.2021