V protikrízovom balíčku sú aj kostlivci (SME)

Väčšina
ľudí u nás pracuje v súkromnej sfére, preto by sa mala vláda zamerať na
uvoľnenie rúk podnikateľom a podnikom formou deregulácie trhov, spružnenia trhu
práce, znižovania daní, odvodov a minimálnej mzdy a zlepšovania podnikateľského
prostredia, povedal pre SME dňa 7.11. 2008 Richard Ďurana z INESS.

Podnikatelia a ekonómovia sa zhodujú, že
väčšina z viac ako 20 opatrení protikrízového balíčka je zbytočná. Ak by sa na
ne v tomto momente zabudlo, ekonomike, firmám ani ľuďom to vôbec neuškodí, skôr
naopak.

BRATISLAVA. Vláda sa včera rozhodla
zakročiť proti kríze lepším čerpaním eurofondov, podporou takzvaných
verejno-súkromných projektov na diaľnice. Ale aj dodržaním naplánovaného
deficitu na budúci rok a jeho pomalším znižovaním v ďalších dvoch rokoch.
Chystá viac pôžičiek podnikateľom cez štátne banky a hovorí aj o znížení daní
pre najmenej zarábajúcich. Plánuje uprednostňovať domácich podnikateľov pri verejných
zákazkách a vytvoriť jednotné kontaktné miesto pre všetkých podnikateľov, aby
nemuseli behať po úradoch a mohli si tam vybaviť všetky administratívne
povinnosti, ktoré štát od nich žiada.

Vedľa.
A cez kopirák

Podnikatelia si myslia, že vláda balíčkom
šliapla vedľa. O väčšinu opatrení z neho by sa totiž mala usilovať bez ohľadu
na to, či je tu kríza, alebo nie. „Balíček vnímam ako súbor opatrení, z ktorých
väčšina priamo nesúvisí s krízou,“ myslí si výkonný riaditeľ Podnikateľskej
aliancie Slovenska Robert Kičina. Podľa neho balíčkom vláda len zneužíva
krízovú situáciu na to, aby presadila to, čo na odborných diskusiách nevedela
zdôvodniť. Napríklad prísnejšiu reguláciu energetických podnikov alebo daňové
úľavy pre tých, čo dovolenkujú na Slovensku. „Neviem, prečo treba zvýhodňovať
turistický ruch pred inými odvetviami,“ hovorí Kičina.

Podľa šéfa Združenia podnikateľov Jána
Oravca vláda do balíčka iba skopírovala to, čo už kedysi chcela presadiť.
„Dokument sa síce tvári ako balíček aktuálnych opatrení, ale je to vo veľkej
miere zbierka z minulosti opísaných zámerov, ktoré si dala vláda už dávnejšie,
ale z rôznych dôvodov ich neplní.“

V balíčku chýba základná informácia –
koľko to všetko bude stáť. To sme sa nedozvedeli ani na tlačovke, keď vláda
predstavovala balíček. Napriek tomu, že mnohé opatrenia sú odkázané na financie
vlády.

Podnikateľom chýba, že v opatreniach
vláda nič nehovorí o zlej vymáhateľnosti práva, vysokých odvodoch, byrokracii a
korupcii, ktoré u nás výrazne sťažujú a predražujú podnikanie. „Toto je zásadný
nedostatok vládneho materiálu,“ povedal Kičina.

Vládne
platy „do chladničky“

Za
jediný prínos balíčka ekonóm Richard Ďurana z inštitútu INESS považuje jednotné
kontaktné miesto pre podnikateľov, čo zníži náklady na založenie podniku.
„Väčšina ľudí u nás pracuje v súkromnej sfére, a preto by sa mala vláda zamerať
na uvoľnenie rúk podnikateľom a podnikom formou deregulácie trhov, spružnenia
trhu práce, znižovania daní, odvodov a minimálnej mzdy a zlepšovania
podnikateľského prostredia,“ odporúča Ďurana.

Minister financií Ján Počiatek balík
bráni tým, že je to „otvorený dokument, ktorým sa začal proces otvoreného
dialógu“ o opatreniach proti dosahom krízy. Pripustil, že do balíka sa môže
dostať aj zmrazenie platov v štátnej správe. „Ale malo by sa týkať len vlády,
nie celej štátnej správy. Nemôžeme zmrazovať platy napríklad v zdravotníctve
alebo školstve,“ povedal.

SME,
7. 11. 2008 | Ľuboš Jančík, of