Aj mŕtvi vysielajú cenové signály

Po dva a pol roku nastala zásadná zmena v systéme obhliadok mŕtvych. Zanikne trhová súťaž medzi tzv. „organizátormi“, ktorých služby v jednotlivých krajoch nakupoval Úrad pre dohľad a vráti sa systém spred roka 2018. Teda obhliadanie mŕtvych budú mať na starosti zamestnanci Úradu a lekári na základe rozpisu, ktorí dostanú priamu platbu 40 eur za mŕtve telo plus cestovné. Náklad generovaný súťažou organizátorov sa pohyboval zhruba na úrovni 120 eur za obhliadku. Úrad si od zmeny sľubuje, že z ročných nákladov zhruba 2,5 milióna eur ušetrí miliónik, možno dačo viac.

Verejná inštitúcia chce šetriť! Štandardne by sa malo otvárať šampanské – a v tomto prípade aj verím Úradu jeho ušľachtilý zámer. No keď sa v argumentoch objavujú termíny ako „neprimeraný zisk“, alebo „neférová súťaž“, musím spozornieť. Tým skôr, že zo systému vypadávajú dva dôležité nástroje ekonomickej efektivity – ceny a súťaž.

Prvá možnosť je, že Úrad má vo všetkých svojich tvrdeniach absolútnu pravdu a v nasledujúcich rokoch budú obhliadky mŕtvych úspešne robiť len zamestnanci a dobrovoľníci za 40 eur per kadáver. V tom prípade mám len jedinú otázku – aké skryté rezervy ešte Úrad má, že jeho zamestnanci budú mať priestor ešte aj vykonávať obhliadky nejakej časti z množstva cca 20 000 zosnulých ročne? Ale to je len podpichnutie, ak sľubu Úradu veríte, ďalej ani nečítajte.

Obávam sa však, že nastane situácia, pred ktorou okamžite začali varovať lekári – že časť obhliadok bude vykonávaná nie dobrovoľne, ale nútene. Systém organizátorov bol v 2018 zavedený najmä pre odpor lekárov voči núteným obhliadkam. Platba sa síce zvýšila z 25 na 40 eur, vo svetle rastúcich miezd lekárov to však za skoro tri roky nie je nijako dramatický skok. Podľa zistení autora sa hrubá platba (bez daní a odvodov) pre lekára minimálne na západnom Slovensku pohybovala v sumách okolo 70-80 eur, vrátane cestovného. finančne  si obhliadajúci lekári teda sotva prilepšia. Kde sa teda nájdu tí dobrovoľníci za 40 eur, keď aj systém organizátorov bol s počtom lekárov na hrane? V časoch nedostatku a starnutia všeobecných lekárov je prilepenie takejto povinnosti krokom vedľa, ktorého následky na motivácie lekárov pracovať v tomto odbore môžu byť drahšie, ako ušetrený milión.

Áno, obhliadka mŕtveho kedysi patrila do portfólia rodinného lekára, ktorý riešil všetko od pôrodu až po smrť. Ale tie časy sú dávno preč a pri kapitovaných 2 000+ pacientoch na lekára nemá zmysel na ne dnes spomínať. Na obhliadke zosnulého som nikdy nebol, ale viem si predstaviť, že to nie je ako kontrola transformátora. Emočný náklad a stres sú určite nemalé. Aká je eurová cena za takúto službu? Neviem a nevie to nikto. Cena niečoho sa dá totiž objaviť len na trhu. Akákoľvek úradne stanovená cena je hausnumero. Prudký rast cien za túto službu nemusel byť chybou, ale vlastnosťou systému, v ktorom obhliadky robia len tí, čo ich robiť chcú.

Druhým problémom je, že verejná správa má často tendenciu podceňovať hodnotu manažérskych výkonov – a preto verejné inštitúcie fungujú, tak ako fungujú. Zabezpečiť kvalifikovaných ľudí, rozpis služieb po celom regióne, náhradníkov, účtovníctvo a ďalšie veci nie je úplne triviálne. Ak sa Úrad sťažuje, že na trhu je slabá súťaž a následne monopolné postavenie organizátorov v jednotlivých regiónoch, možno je to skôr dôvod pozrieť sa na dizajn trhu a nie ho rovno zrušiť.  Napríklad nečleniť na nezmyselné VÚC (hlavne rozťahaný Trnavský kraj je lahôdka) a vytvoriť vlastné geografické bloky. Je priestor aj na väčšie reformy. Problémom pre lekárov (a jeden z dôvodov nevalného záujmu aj v čase organizátorov) bola napríklad aj byrokracia spojená s prípravou formulárov, ale aj s daňami a odvodmi (tu sa ukazuje priestor na „živnostenský paušál“ ktorý už roky navrhujeme a ktorý funguje napríklad v ČR). Ako ekonóma ma trápi ja otázka, či je na pomerne špecifický úkon (obhliadka mŕtveho) potrebné spotrebovávať vzácny čas nedostatkových lekárov a či by nemalo zmysel skúsiť vytvoriť a vychovať samostatnú odbornosť „koronera“ na tento účel.

Ale to už moc snívame. Preto ostáva už len dodať, že cena je ako semafor. Keď rastie, svieti zelená a kričí: „dodávatelia, kapitál, ľudia, poďte sem!“. Keď klesá, na červeno kričí: „Stoj, zbytočné, choďte niektorí robiť niečo užitočnejšie!“.  Na efektívne fungovanie akéhokoľvek sektora treba takýchto semaforov čo najviac.

Zdravotnícke noviny, 29.7.2021