Kto potrebuje kontrolovať prevody pôdy na Slovensku?

Politici sa v ostatných rokoch predháňali v tom, kto má úprimnejší citový vzťah k pôde. Ochrana národného pôdneho bohatstva sa stala dogmou, pričom vôbec nezáleží na tom, aký obsah sa za týmito slovami skrýva.

Kým sa politici v predvolebných kampaniach a vyhláseniach snažili vzbudiť emócie národne cítiacich voličov, za ich chrbtom dochádzalo k drobeniu, erózii a machináciám v Slovenskom pozemkovom fonde.

Ochrana pôdy v týchto dňoch opäť vstala z mŕtvych v podobe plánovanej novelizácie zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorú nedávno avizovalo Ministerstvo pôdohospodárstva. Tento zákon zaviedla druhá Ficova vláda s cieľom obmedziť prístup „zahraničných špekulantov“ k slovenskej pôde. Predávajúci vlastníci museli dodržať prísny postup na to, aby mohli predať svoj vlastný majetok. Že je to obmedzovanie vlastníckeho práva uznal aj Ústavný súd, keď v roku 2018 zrušil až 3 paragrafy tohto zákona, ktoré neprimerane zasahovali do vlastníckych práv. Hoci už prešli 3 roky od zrušenia sporných častí Ústavným súdom, problémy s masovým skupovaním pôdy sme zatiaľ nepostrehli.

Na Slovensku je zhruba 2,38 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Koľko pôdy patrí zahraničným subjektom nevie presne nikto. Odhady sa pohybovali v rozpätí 20 – 100-tisíc hektárov, pričom sa spoľahlivé dáta hľadajú len ťažko. Ak by sme vychádzali z hornej hranice 100-tisíc hektárov, je to stále zanedbateľná časť vlastníctva – len okolo 4 % poľnohospodárskej pôdy. V tejto rozlohe nenájdete len úspešných dánskych farmárov, ale aj zahraničné schránkové firmy, ktorých skutočnými vlastníkmi môžu byť Slováci. Hoci nedávno vzbudil rozruch plán maďarskej vlády podporiť skupovanie pozemkov v zahraničí, aj geopolitické obavy majú svoje obmedzenia. Pozemky ako nehnuteľný majetok podliehajú jurisdikcii štátu, v ktorej ležia. Pri súčasnej rozdrobenosti a bez dát o vlastníctve sú tieto obavy len falošný poplach.

Ministerstvo pôdohospodárstva predbežne prezradilo niektoré plánované zmeny v novele zákona. Jednou je zavedenie predkupného práva štátu a iných subjektov verejnej správy. Druhým je zriadenie povinného zverejňovania všetkých ponúk na prevod pozemkov.

Predkupné právo štátu môže znieť ako vhodné riešenie, ak ide o plánované investície ako diaľnice. Problémom je, že by sme urobili opäť z capa záhradníka. Kauzy okolo prevodu pozemkov v SPF zanechali hlboké praskliny v jeho dôveryhodnosti. Kým sa tento imidž nezmení, takýto nápad si potlesk určite nezaslúži. Okrem dôveryhodnosti však nápad prináša riziko ďalšej byrokracie, keď predkupné právo bude sťažovať prevod a vlastníci sa budú musieť vysporiadať s pomalým konaním úradov, čím sa celý proces bude predlžovať.

Povinné zverejňovanie ponúk na predaj pozemkov má zas podľa ministerstva zvýšiť transparentnosť. Medzi stovkami vlastníkov a užívateľov v katastrálnom území je určite nutné nastoliť transparentnosť, ale tu sa štát snaží preniesť náklady svojho zlyhania na bežných ľudí. Tí by boli po novom nútení podstúpiť zákonom predpísaný proces zverejňovania ponuky namiesto toho, aby inzerát o predaji pôdy zavesili na ktorýkoľvek webový portál. Zdá sa vám to povedomé? Práve tento postup už Ústavný súd zrušil v roku 2018, keď predajcovia museli zverejňovať ponuky na obecnej tabuli a garantovať predkupné právo poľnohospodárom z miestneho katastra, potom tým zo susedného, atď. Predstavte si, že predávate dom, a najskôr musíte garantovať predkupné právo štátu a potom ešte predaj povinne zverejniť v štátnom registri. O slobodnom nakladaní s vlastníctvom a právu na súkromie už nemôže byť reč.

Pozemkové úpravy sú riešením pre chaotické pozemkové vlastníctvo, a hoci nechýbajú v žiadnej pôdohospodárskej debate a každý je za, ich realizácia pokrivkáva. Kameňom úrazu je ich financovanie, ktoré nepredstavuje významnú položku v rozpočte Agrorezortu (okolo 30 mil. eur ročne, čo je porovnateľné s podporou prostredníctvom Zelenej nafty), no priestor sa nenašiel ani v Pláne obnovy. A tak sceľovanie pokračuje pomaly a to aj kvôli tomu, že štát sa sám nevie rozhodnúť, či majú byť pozemkové úpravy financované z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu.

Ako môže štát najlepšie ochrániť pôdu pred zahraničnými špekulantmi? Zvyšovaním motivácie slovenských vlastníkov na svojej pôde podnikať. Dnes je drvivá väčšina poľnohospodárskej pôdy v nájme z jednoduchého dôvodu – parcely sú vlastnícky rozdrobené, hranice a podiely nejasné. Pomôcť môžu vyššie spomínané pozemkové úpravy, ale aj zjednodušenie podnikania. Samostatne hospodáriaci roľník a živnostník sú podobné formy podnikania, avšak pre SHR platí zákonná lehota na vydanie osvedčenia 30 dní, kým živnostník musí dostať vyjadrenie do troch dní.

Otázkou však zostáva, prečo chce štát riešiť problém, o ktorom nevieme takmer nič. O rozdrobenosti pôdy a korupcii v štátnych orgánoch sme sa za posledné roky naopak dozvedeli veľa. Namiesto presunutia pozornosti na pozemkové úpravy a upratania kompetencií Slovenského pozemkového fondu, chce vláda bežným vlastníkom skomplikovať narábanie s vlastným majetkom. A komu tím prospějete, co?

Pôvodne vyšlo na portáli Agrobiznis.