Slovensko by sa malo uchádzať nielen o ukrajinských, ale aj ázijských zdravotníkov
Starnutie obyvateľov západnej Európy znamená viac pacientov a menej zdravotníkov.
Ani preteky vo zvyšovaní miezd, či vyššie počty absolventov tento základný fakt nezmenia. Ak chce generácia dnešných 50-tnikov a mladších zažiť v starobe opateru aspoň v dnešných rozmeroch, musíme prelomiť tabu zdravotníkov z tretích krajín. A to nielen z Európy.
V mnohých vyspelých krajinách však už pochopili, že zvýšenie počtu zdravotníkov je pre krajinu prínosom bez ohľadu na to, z akej krajiny zdravotník prichádza. Na Slovensku sa doterajšia diskusia týkala primárne zdravotníkov z blízkych krajín ako je Ukrajina či Srbsko. Takýto pohľad je veľmi krátkozraký. Exodus zdravotníkov z týchto krajín už dávno prebieha, naviac rovnako ako Slovensko majú problém so starnutím populácie. Naviac viaceré štáty takýchto zdravotníkov už dlhšie aktívne lákajú. Napríklad v Českej republike už od roku 2016 funguje „Projekt Ukrajina“, ktorého cieľom je uľahčiť vstup na pracovný trh pre vysokokvalifikovaných zamestnancov, vrátane zdravotníkov. Počty ukrajinských a ďalších zahraničných lekárov v ČR rástli aj predtým.
Tabuľka: Lekári s cudzou lekárskou fakultou v ČR
Zdroj: ČLK
Celkovo je v ČR aktívnych zhruba 50 000 lekárov (tabuľka však nezachytáva zahraničných lekárov vyštudovaných v ČR). Napriek aktívnejšiemu prijímaniu, ani v ČR však nie je situácia pre uchádzačov z týchto krajín ružová. Odhliadnuc od povinnosti ovládania českého jazyka, aprobačná skúška z piatich disciplín (v rozmere štátnic) prebieha v jediný deň, zatiaľ čo bežní študenti majú štátnicové skúšky postupne počas roka. Cez aprobačnú skúšku tak na prvý pokus v ČR prejde zhruba 15 % uchádzačov. Ako v prípade Slovenska, tak aj v prípade Českej republiky je hlavný odpor voči úpravám podmienok zo strany domácich lekárskych záujmových skupín.
Mnohé krajiny sa preto už obzerajú po zdravotníkoch (najmä) z ázijských štátov, kde je mladá populácia s veľkým hladom po vzdelaní a kariérnych príležitostiach. Zhruba 50-ročnú tradíciu má migrácia zdravotných sestier z indickej Keraly do Európy. Vzdelávacie inštitúcie so zameraním na zdravotníctvo v Indii v uplynulých dekádach narástli závratným tempom. Kým v roku 2004 bolo v krajine 187 inštitúcií ponúkajúcich vysokoškolské sesterské vzdelanie, v roku 2010 ich už bolo 1 244. Nemecká federálna agentúra pre zamestnávanie podpísala v rámci programu „Triple Win“ s vládou indického štátu Kerala dohodu o nábore zdravotných sestier. Kerala sa tak pridala k Bosne, Filipínam, Tunisku a Vietnamu, ktoré dohodu s Nemeckom už majú. Veľký záujem je o zdravotníkov aj z iných krajín, napríklad Mexika. V Európe pracujú aj tisíce sestier z Filipín a iných štátov tretieho sveta. Častou väzbou je bývalá koloniálna prítomnosť (napr. obyvatelia Indonézie či Surinamu v Holandsku), no neraz sa jedná o nové vzťahy (napríklad v roku 2008 bolo v Taliansku skoro 2 000 peruánskych sestier a ošetrovateľov).
Invázia na Ukrajinu a následná utečenecká kríza privádza na Slovensko historicky bezprecedentné množstvo utečencov. Časť z nich sú aj zdravotníci rôznych stupňov. Akékoľvek slovenské vajatanie ohľadom ich zapojenia, bude veľmi krátkozraké. Ak im nedáme šancu u nás, veľmi rýchlo po nich skočia ostatné krajiny. Bohužiaľ, ich začleňovaniu je častokrát najsilnejšie bránené zvnútra sektora.