Ako stabilizovať dieru v zdravotníctve

Dovolím si napísať, že situácia s financovaním zdravotníctva sa čoraz viac zamotáva. Keď začnú straty (údajne) sekať už aj všetky tri zdravotné poisťovne, problém financovania slovenského zdravotníctva sa posunul o stupeň vyššie. Je samozrejme ešte predčasné strašiť, no zo systémového hľadiska by prípadné budúce finančné problémy zdravotných poisťovní boli oveľa vážnejšie, ako finančné problémy nemocníc. Presunuli by nás 25 rokov do minulosti, keď meškajúce platby zdravotných poisťovní poskytovateľom boli realitou.

Bolo by strašne jednoduché zvaliť celú vinu na neschopných politikov a nimi pobabrané rozpočty. Buďme však realisti – rozpočtovým dieram čelí väčšina zdravotníckych systémov vo svete. Akurát pri niektorých tieto diery zívajú svojou prázdnotou viac a niektoré menej. Vyplývajú totiž zo samotnej podstaty socializovaného zdravotníctva. To sľubuje všetkým všetko a (takmer) zadarmo. No tieto sľuby sa vyslovujú vo svete obmedzených zdrojov. Vo svete, kde zdravotníci chcú mzdy, nemocnice potrebujú kúriť, ambulantní lekári platiť nájmy a ani tie lieky nerastú na stromoch (bylinkári prepáčia...). A tak sa centrálne plánuje, plnia sa excely rozpočtami, aby sa to na konci dňa všetko rozsypalo a zalepilo rýchlymi náplasťami.

Mohli by sme mávnuť rukou, že nejak bolo a nejak bude. Zdravotníctvo je voličsky veľmi ošemetná záležitosť a politici sa vždy poddajú a peniaze prilejú. Zatiaľ stále žijeme vo svete, kde 5-miliardový verejný deficit nevyvolá ani zodvihnuté obočie a kde nie je problém za pár dní zbúchať rodinno-inflačno-kolotočovný balík za miliardu a tvrdiť, že ho zafinancujú peniaze ležiace na chodníku.

No takéto bezstarostné časy sa môžu náhle skončiť. A aj keby sa neskončili, prístup náhodného dofinancovania je pre zdravotníctvo nezdravý. Paralyzuje akékoľvek plánovanie a tým rozvíjanie stratégií, uberá účastníkom čas a energiu na užitočné veci a vyvoláva obrovskú mieru neistoty.

Nie vyriešiť, ale zlepšiť

Aktuálna iterácia večného problému dier v zdravotníctve má zhruba nasledovnú podobu. Rozpočet v roku 2021 síce narástol, no prakticky celý nárast zožrali covidové opatrenia. Naviac koncom roka bolo zmrazených 232 miliónov eur, lebo „odložená starostlivosť“. Naopak, tento rok má prísť dodatočných 100 miliónov za štátnych poistencov, 120 miliónov pre poistencov VšZP a 145 dúfaných miliónov z vyššieho výberu poistného. Do toho sa ale ešte zamiešala cválajúca inflácia, ktorá okrem iného zodvihla poskytovateľom platby za energie o 300-400 %, pokračovanie regionálnych mzdových pretekov a príval vojnových utečencov. A samozrejme nesmieme zabudnúť na tradične fiktívne plánované úspory v zdravotníctve, tento rok za 250 miliónov eur.  

Ak sa v tých číslach strácate, pre zjednodušenie sa pozrime na rozdelenie rozpočtu podľa vecných oblastí. Návrh 2022 oproti skutočnosti 2021 je -3% labáky a zobrazovačky, -5 % na lieky, -9 % na pomôcky, +7 % na nemocnice, +10 % praktici, +5 % špecialisti. Prišla realita v podobe viac ako 10 % inflácie. Pri spätnom pohľade tak v stálych cenách (upravených o infláciu) mali komplet všetci narozpočtované na rok 2022 menej, ako na rok 2021.

Ale naspäť k úvodu. Tento finančný guláš nie je špecifikom Slovenska, ale centrálneho plánovania a sľubu, že všetci budú mať všetko zadarmo. Ako taký sa problém vyriešiť nedá, no dá sa zlepšiť. Krokov k zlepšeniu je veľa. Viacročné záväzné rozpočtovanie, predvídateľné platby štátu (zajacove 4 %, alebo rovno systém nominálneho poistného), odštátnenie poskytovateľov a ich transformácia, vytváranie povinných rezerv v poisťovniach v závislosti od plánovaných výkonov a kmeňa, vyrovnávací finančný mechanizmus pri nesúhre nákupov zdravotnej starostlivosti s rozpočtom, diverzifikácia poistných produktov a finančná spoluúčasť poistencov, oslabenie dominantného postavenia štátnej poisťovne, vecná, priestorová a časová definícia nároku a ďalšie.

Toto sú však skutočné hĺbkové zmeny, nie presúvanie škrupiniek. Na ich uskutočnenie treba politický kapitál líderstvo, manažérske schopnosti, stabilitu aj trocha šťastia. To všetko je zatiaľ v nedohľadne. Takže vidíme sa pri rovnakom komentári o rok. Alebo dosť možno už o pár mesiacov.

Zdravotnícke noviny, 17.6.2022