Ako to nerobiť – zákaz spaľovacích motorov

Ako vraví klasik, je ťažké predpovedať, obzvlášť rok 2035, a obzvlášť v dobe naraz prebiehajúcich niekoľkých šokov (zelená energetická transformácia, surovinový šok, hroziaca rozsiahla ekonomická kríza...), ale skúsme to. Konkrétne k efektu zákazu spaľovacích motorov v autách.

Tento zákaz urýchli dramatické zníženie investícií automobiliek do nových motorov, kúpiť auto so spaľovacím motorom v EÚ bude v nasledujúcich rokoch ešte ťažšie a ponuka užšia. Priemerný vek automobilov na Slovensku je cez 10 rokov, čo je vek, kedy už hrozí výraznejšie zníženie kapacít batérií. Veľká časť vozového parku v roku 2035 na Slovensku však bude naďalej so spaľovacími motormi, kapitálový náklad na jeho komplexnú obmenu v tak krátkom čase by bol gigantický.

Už dnes vidíme prvé lastovičky "lacných" elektromobilov (Dacia), ich jazdné vlastnosti sú ale momentálne hlboko pod tým, čo vie ponúknuť lacný automobil so spaľovacím motorom. Na druhej strane, nechcem podceňovať schopnosti podnikateľov, v momente, keď sa elektromobily nútene zmenia z nechcených detí na hlavný artikel, presunuté stovky miliárd kapitálu môžu spraviť zázraky.

Nie som však fanúšikom takéhoto zákazu. Je motivovaný čisto ideologicky, na klímu bude mať zanedbateľný vplyv a je presne príkladom, ako by sa to nemalo robiť. Mnoho automobiliek už pod týmto tlakom bolo a chceli do roku 2035 prejsť na plne elektro, stále však mohli ostať otvorené aspoň malé dvere pre spaľovaciu alternatívu. Náklady na uhlík je možné internalizovať, napríklad uhlíkovou daňou (ktorú už dnes vodiči platia v podobe spotrebnej dane na palivá nad rámec trhovej hodnoty uhlíka) a nie zákazom konkrétnej technológie. Takýto zákaz tvrdo zasiahne časť obyvateľov, pre ktorých je elektromobil nepoužiteľný (napr. v oblastiach s veľmi zlou infraštruktúrou) a takých, ktorí si nedokážu dovoliť minimálne vstupné náklady (legálne pojazdný automobil sa dá kúpiť za 1000 eur, to v prípade elektromobilu pravdepodobne dlho nebude možné) a s vytrácaním jazdených spaľovákov stratia tak možnosť osobnej mobility.

Spomeňme ešte, že euroúradníci nie sú schopní udržať vlastnú myšlienku ani rok, veď pred rokom bol stanovený cieľ 37,5% redukcie CO2 z automobilov, tento rok sa zvýšil o polovicu na 55%. V EÚ chýba uvažovanie o obetovaných príležitostiach - gigantické náklady, ktoré sa vynaložia na rýchly prechod k elektromobilom, mohli možno ušetriť oveľa viac CO2 v inom sektore, možno vykurovaní, poľnohospodárstve,... prípadne na inom kontinente.

Plné znenie odpovede na novinársku otázku Denníka N.