Pôda stredobodom pozornosti

Pôda. Hlavný výrobný faktor pre farmárov a zázračná hmota, z ktorej vychádza život. O pôde sa hovorí v poslednom čase hlavne v spojitosti s ekológiou, menej o právnej stránke. No ak ide o ochranu pôdy, je potrebné vedieť, komu patrí.

Na Slovensku sa dlhodobo trápime s chaotickým a rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom. O hraniciach svojich pozemkov mnohí vlastníci len matne tušia. Parcely so stovkami vlastníkov nie sú ojedinelé, do toho sa pripletie aj Slovenský pozemkový fond so štátnymi podielmi či ako zástupca neznámych vlastníkov. Nie je preto prekvapením, že úradníci vo fonde alebo na PPA sa zaplietli do korupčných škandálov. V takomto chaose sa podvody robia ľahko a hlavne, keď sú veci zložité, ľudia sú ochotní priplatiť za to, aby sa záležitosti v ich prospech diali rýchlejšie. Liahnisko korupcie a klientelizmu.

Rozdrobené vlastníctvo má okrem korupcie ešte niekoľko ďalších nákladov. Z pohľadu vlastníkov sú to hlavne nízke ceny ich pôdy. Hektár poľnohospodárskej pôdy sa na Slovensku podľa Eurostatu prenajíma v priemere za 57 eur. Najvyššie ceny obvyklého nájmu v roku 2021 zaznamenali okresy Galanta či  Dunajská Streda – okolo 200 až 230 eur/hektár. Najnižšie ceny nájmov uvádza register Agrorezortu zase v okresoch na severe Slovenska (Bardejov, Púchov) či na strednom Slovensku – okolo 4 eur/1 ha (nie, to nie je preklep).

Ani najvyššie ceny sa však nedotiahli na európsky priemer, ktorý je 260 eur za hektár. V európskom porovnaní sú ceny nájmov na Slovensku najnižšie. Hoci sa u nás často hovorí o pôde ako o cennom zdroji, trhové ceny nájmov to nereflektujú. V spoločnosti, kde sa rešpektujú vlastnícke práva, totiž trhové ceny odrážajú preferencie a dopyt nielen vlastníka, ale všetkých ľudí. Nízke ceny naznačujú, že slovenská pôda nie je až taká žiadaná ako napr. pôda u našich susedov. Jedným z dôvodov je komplikované vlastníctvo a jeho evidencia.

Pre farmárov sa nízke ceny môžu zdať výhodné, keďže majú aj nepomerne nižšie náklady na nájom pôdy ako ich kolegovia vo zvyšku Európy. Napr. farmári v Holandsku či v Taliansku v priemere zaplatia vyše 800 eur za hektár. Pri porovnaní podmienok v poľnohospodárstve sa však slovenskí farmári obmedzia hlavne na to, že dotácie na Slovensku sú nižšie ako v západnej Európe. Ak porovnáme sumy slovenských priamych platieb, zistíme, že sú spravidla vyššie ako sumy priemerných nájmov. No v spomínanom Holandsku či Taliansku pokrývajú priame platby sotva polovicu priemerných nákladov na nájom.

Keď ekonóm analyzuje najlepšie riešenia, nevidí len aktuálne náklady, ale aj náklady takzvaných obetovaných príležitostí. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva výrazne komplikuje život potenciálnym farmárom, ktorí sa rozhodujú, či sa pustiť do farmárčenia. Získať nájomné zmluvy na kus zeme totiž vyžaduje pomerne vysoké vstupné náklady v podobe hľadania a vyjednávania s vlastníkmi a neistotu výsledku, keďže mnohí vlastníci sú aktuálne viazaní platnými zmluvami. Trh s pôdou je nepružný a rast cien poľnohospodárskej pôdy ani napriek všeobecnému rastu cien iných nehnuteľností nenapreduje tak výrazne. Pre sektor to znamená, že mladá podnikavá krv a nový kapitál sa do poľnohospodárstva nehrnie. Bez záujmu mladej generácie je poľnohospodárstvo odsúdené na zaostávanie, keďže práve mladí ľudia často prinášajú inovatívne postupy a odvahu experimentovať.

Vlastníctvo zaväzuje. Aby budúci dediči mohli na poliach pestovať, musia sa ich rodičia už dnes snažiť o zachovanie kvality pôdy. Ak užívate cudziu pôdu, o ktorú kedykoľvek môžete prísť, je táto motivácia nižšia. Rovnaký problém je dnes aj pri tvorbe krajinných prvkov. Farmári by na pasienkoch počas horúcich letných dní radi dopriali svojim zvieratám tieň. Sadenie stromov alebo budovanie zariadení na prenajatých pozemkoch sa ale vlastníkom nemusí páčiť. Farmári často ani nemajú motiváciu rokovať s desiatkami prenajímateľov, ktorí sú na danej parcele zapísaní. Podobne je to aj s budovaním vodozádržných či protieróznych opatrení.

Dnes je jasné, že len usporiadaním vlastníctva je možné zhodnotiť pôdu – nielen ekonomicky, ale aj ekologicky. Pre usporiadané vlastníctvo je však potrebné podporiť pozemkové reformy. Je jasné, že časti spoločnosti sa to nebude páčiť. No významné zmeny sú vždy spojené s nevôľou. Dnes je vidieť najmä nevôľu zo strany politikov, ktorí sa nezasadili ani o to, aby sa pozemkové úpravy dostali do Plánu obnovy. O to dôležitejšie je, aby sa na zmeny k väčšej transparentnosti tlačilo zdola – zo strany vlastníkov a farmárov.

Agrobiznis, 8.7.2022