Pridáme hodinu, aby dobre bolo

Povedzte mi, aký spoločenský problém riešite, a ja vám poviem, akú vyučovaciu hodinu treba deťom v škole pridať. Takto pristupujú k vzdelávaniu detí niektorí politici na Slovensku

Je problémom extrémizmus? Pridáme hodinu dejepisu. Životné prostredie? Zavedieme environmentálnu výchovu. Nadváha detí? Poslanci školského výboru nedávno prijali uznesenie, v ktorom navrhujú zaradenie povinnej tretej hodiny telesnej výchovy pre všetky školy. Tento návrh sa má dostať do programu rokovania najbližšej vlády.

Okrem vyššie opísaných príkladov sme tu mali aj nápady so zavedením povinného predmetu branná výchova a poslanci neváhajú nastavovať vzdelávací systém aj vo väčšom detaile. Napríklad by zakázali deťom písať nespojitým písmom.

Čo sa pri týchto návrhoch môže pokaziť? Veľa. Napríklad vždy sa hovorí o tom, čo by sa malo pridať. Keď však pridáte nejakú hodinu, tak sa buď predĺži vyučovanie, alebo sa musí iná hodina vyhodiť.

To prvé sa nedá robiť donekonečna a už dnes trávia deti v školách výrazne viac času ako v minulosti a dlhodobo klesá podiel voľného času, ktorý potrebujú. To druhé často narazí na odpor inej časti odborníkov, ktorí riešia iný spoločenský problém.

Aj keď si odmyslíme problém vzácnosti času, ide o veľmi naivnú predstavu. Naozaj si niekto myslí, že hodinou predmetu navyše dokážeme riešiť také komplexné celospoločenské problémy ako extrémizmus, nadváha a podobne?

To sú problémy, pri ktorých nie je vedecký konsenzus, zhoda v tom, čo ich spôsobuje a ako ich riešiť. A riešia ich aj krajiny s kvalitným školstvom. Zďaleka neexistujú jednoznačné dôkazy, že sa vôbec dajú školstvom riešiť, a už vôbec nie jednoduchým „pridávaním hodín“ v rámci existujúceho systému.

Toto všetko sa dá označiť za „technické problémy“. Najväčší problém tohto prístupu vidím v jeho samotnej filozofii. Je to totiž filozofia à la „vyhraj voľby a môžeš (učiť) všetko“. To je filozofia centralizovaného štátu, kde partia ľudí s kľúčmi od miešačky má pocit, že môže vybetónovať svoju predstavu o správnom vzdelávaní a zavrieť do nej všetky deti na Slovensku.

Keď hocičo riadite z centra, musíte hľadať jedno riešenie pre všetkých a to potom často nevyhovuje nikomu. Akákoľvek zmena vyžaduje dlhé rokovania a veľké kompromisy, čoho výsledkom je zamrznutá evolúcia a neschopnosť adaptovať sa. A čo stagnuje vo svete zmien, to zaostáva. Toto všetko sú už oficiálne diagnostikované chronické choroby školstva.

Ako zvyknú hovoriť itečkári, tieto choroby však nie sú „chyby“ v systéme, ale jeho „vlastnosti“. Sú to vlastnosti školstva riadeného z centra.

Riešením nie sú lepší politici s lepšími schopnosťami pridávať a vyhadzovať vyučovacie hodiny. Riešením je decentralizácia – dať viac slobody školám, zriaďovateľom a riaditeľom v rozhodovaní o fungovaní ich škôl. To znamená opustiť filozofiu, že viac ako pol milióna detí potrebuje jeden štátny vzdelávací program s jedným rámcovým učebným plánom, kde je napísané, koľko hodín telesnej výchovy musia do týždňa absolvovať.

Denník N, 7.7.2022