EÚ zakončila honbu po internetových spoločnostiach

Poslanci Európskeho parlamentu tento týždeň v rámci záverečného hlasovania prijali nový zákon o digitálnych službách (DSA) a zákon o digitálnych trhoch (DMA). Tieto dva zákony obsahujú toľko rôznych regulácií, že len na ich vymenovanie by nestačil rozsah tohto príspevku.

Na filozoficko-abstraktnej rovine predstavujú DMA a DSA dva mega balíky regulácií, ktoré sa snažia zregulovať to  najdynamickejšie a najinovatívnejšie prostredie ekonomiky, ktoré existuje. Nevyhnutne bude výsledkom množstvo nezamýšľaných dôsledkov, ktoré nikto nepredpokladal a prinesú negatívne dopady. Stačí sa pozrieť ako dopadli EÚ regulácie relatívne jednoduchých vecí ako súkromie a využívanie cookies.

Dnes už vieme, že GDPR výrazne negatívne zasiahlo malé a stredné podniky, vytvorilo byrokraticko-administratívne peklo, v ktorom sa málokto vyzná a pre zákazníkov to často krát znamená, len otravné odklikávanie súhlasov na stránkach. Dopady balíkov DMA a DSA budú násobne väčšie. Jednoducho regulovať rôznorodé internetové spoločnosti s rôznymi službami mega balíkmi EÚ je ako snaha napísať jednu reguláciu pre „autá“, ktorá bude riešiť problematiku parkovania v Banskej Bystrici, vypúšťania emisií CO2 vo svete, maximálnej rýchlosti na D1, predaja ojazdených áut a bezpečnosti pri výrobe v automobilke v Česku. Jednoducho bude z toho guláš, ktorý nebude chutiť nikomu.

Ak sa znesieme z tejto abstraktnej roviny na konkrétne regulácie a obmedzenia DMA a DSA nájdeme rovnako množstvo problematických momentov a nepochopení zo strany úradníkov a politikov z EÚ. Zoberme si napríklad snahu DMA vytvoriť konkurenčné prostredie na jednotlivých internetových platformách. Tu ide o nepochopenie úlohy konkurencie v hospodárstve. Konkurencia nie je cieľ sám o sebe a nemá byť administratívne vynucovaná v rámci každej platformy, aby mohlo čím viac obchodných užívateľov za „spravodlivých a konkurenčných“ podmienok poskytovať svoje služby. Úlohou konkurencie je zabezpečovať, aby zákazníci mali prístup k lacným, kvalitným a inovatívnym službám a to zabezpečuje predovšetkým konkurencia medzi platformami. A ktorej výsledkom sú často obchodné praktiky platforiem, ktoré sa snaží Komisia obmedzovať.

V praktickej rovine existuje množstvo príkladov zo sveta kamenných obchodov, ktoré legitímne využívajú mnohé praktiky, za ktoré plánuje Komisia trestať platformy (preferovanie vlastných služieb, „balíkovanie“ služieb tzv. vertikálna integrácia, využívanie interných dát, atď.). Okrem toho existuje v odbornej literatúre množstvo ekonomických vysvetlení, prečo tieto obchodné praktiky nie sú prejavom proti-konkurenčného správania sa, ale prinášajú zvýšený blahobyt pre konečných aj obchodných užívateľov platformy.

Kedysi to bolo uhlie, potom železnice, železo, ropa, nedávno hardvér, potom softvér. V každej dobe sa objaví nejaký nový zdroj, ktorý pritiahne šikovných podnikateľov, ktorí vybudujú veľké firmy. A tým na seba pritiahnu pozornosť. Najskôr chcenú – platiacich spotrebiteľov. A neskôr nechcenú – hyperaktívnych politikov. Internetové spoločnosti sa oficiálne dostali do tejto druhej fázy.

Denník N, 11.7.2022