Extrémne drahé ušetrené emisie

Koľko stojí fotovoltikou ušetrená jedna tona emisií CO2? Jednoducho položená otázka, na ktorú nie je jednoduchá a jediná odpoveď. V tomto texte sa obhliadneme do minulosti, na fotovoltiku, ktorá už dnes elektrinu dodáva.

Na začiatok uveďme, že vychádzame z oficiálnych údajov poskytnutých ÚRSO. Ako benchmark pre výpočet ušetrených emisií používame plynovú elektráreň Malženice, ktorá podľa výročných správ emituje 0,35 tCO2 na MWh vyrobenej elektriny. Robíme prepočet, koľko emisií by vzniklo, keby nebola žiadna dotovaná fotovoltika, a celý objem energie by vyrobila táto plynová elektráreň.

Historický pohľad

V období 2012-2021 vyrábala dotovaná fotovoltika 0,6 TWh ročne (cca 2% výroby elektriny na Slovensku). Za ušetrenú tonu emisií CO2 prostredníctvom slnečnej energie sme v rokoch 2012-2021 cez dotácie zaplatili 957 eur. Pre zorientovanie, to je 12 násobok súčasnej ceny emisnej povolenky (78 eur).

Dosiaľ (v rokoch 2012-2021) získala fotovoltika na dotáciách 2 mld. eur.

Kapitálový pohľad

Dotovaním si štát nekupuje úsporu emisií v danom roku, ale celkové úspory emisií za celé obdobie funkčnosti elektrárne. Dotácia, hoci je viazaná na reálne vyrobené MWh, je v skutočnosti kompenzáciou kapitálových investícií. Čiže namiesto jednorazového stimulu je rozložená v čase.

Inak povedané, zatiaľ sme zaplatili vlastníkom solárnych panelov a solárnych elektrární za vyrobených 5,9 TWh zhruba 2 mld. eur. Vďaka tomu bolo ušetrených 2 mil. ton emisií CO2.

V tomto období sa inštalovaný výkon fotovoltiky moc nemenil, kým  v roku 2012 dosahoval 513 MWe, v roku 2021 to bolo 529 MWe. Pre úplnosť treba dodať, že nie všetka slnečná elektrina si nárokuje dotáciu (prípadne z dotačného systému na nejaký čas vypadla). Zhruba 7% vyrobenej elektriny z fotovoltiky? bolo v roku 2021 bez tejto dotácie (mohla tam byť ale iná dotácia, ktorú v tomto prepočte nezahrňujeme).

Späť ku kapitálovej úvahe. Dotácia bola vyplácaná 10 rokov. Jej hodnotu vieme presne na cent. Následne Ministerstvo hospodárstva zmenilo pravidlá, a vysokú dotáciu pre veľké solárne elektrárne znížilo, ale predĺžilo záväzok o 5 rokov. V nasledujúcich 10 rokoch tak odhadujeme objem vyplatenej dotácie na úrovni 2/3 (týka sa to týchto starých zdrojov, nie nových projektov). To odpovedá celkovej vyplatenej sume 3,2 mld. eur za 20 rokov, o ktorej hovorí štátny tajomník Galek. Za tohto predpokladu dôjde k úspore 4,2 mil. ton emisií s priemernou cenou 749 za tCo2.

Pripravili sme ešte jeden scenár, v ktorom predpokladáme, že soláry budú stále funkčné v súčasnom výkone a ešte dodajú 10 rokov elektriny aj bez dotácií. Životnosť panelov sa odhaduje na 30 rokov, kapitál bude splatený, prečo nedodávať elektrinu do siete. V takom prípade cena jednej ušetrenej tCO2 klesne na 497 eur.

Porovnanie týchto scenárov ilustruje nasledujúca tabuľka:

Cena jednej emisnej povolenky je momentálne 78 eur za tonu. Ak teda zoberieme do úvahy 20 ročný scenár s dotáciami, šetríme jednu tonu emisií CO2 za 10 násobok jej súčasnej ceny.  Aj pri optimistickom scenári, že elektrárne budú dodávať elektrinu 10 rokov navyše aj bez dotácie, to predstavuje 6 násobok jej ceny. Fakt, že v čase pravdepodobne cena povolenky stúpne možno na dvojnásobok, t.j.  na 150 eur (viď nižšie), aj tak sa na konci obdobia dostaneme na 3 násobok jej ceny.

Všetci na Slovensku vedia, že dotácie na solárne elektrárne, ktoré boli schválené Ficovou vládou pred vyše 10 rokmi (kedy garantované ceny takmer 10-násobne prevyšovali ceny trhové), bol čistý peňazovod, ktorý bol extrémne neefektívny. Neprispel k rozvoju fotovoltiky (naopak, skôr ho zabrzdil). Znamenal extrémne nevýhodný nákup ušetrených emisií.

Ceny uleteli

Cena elektriny vyletela do výšin. Ešte pred rokom v júni sa výkupná cena elekriny z OZE pohybovala okolo 85 €/MWh. Tento jún to bolo už 262 € a aktuálne sa vykupuje za neuveriteľných 512 € (zdroj okte.sk. Veľké solárne projekty dostali garantovaný doplatok do ceny 400€, takže za elektrinu v tomto mesiaci nedostanú žiadny doplatok. Ak by sa vysoké ceny udržali dlhodobo, pochopiteľne sa to prejaví na poklese celkových nákladov. Ako to ovplyvní hľadanú cenu za ušetrenú emisiu tony CO2?

V našich scenároch sme spravili jeden predpoklad pre polovičné doplatky oproti roku 2021 (realistický scenár) a scenár s nulovými doplatkami (scenár pokračujúcich vesmírnych cien) od roku 2023 (za rok 2022 ešte doplatky budú). Celkovú sumu doplatkov to pochopiteľne zníži na 2,9 mld. eur, resp. na 2,2 mld. eur. Aj v takej situácii bude cena za ušetrenú emisiu násobne vyššia, ako je cena povolenky:

Alternatívne náklady

Niekto by mohol povedať, že cena povolenky nič nevypovedá o spoločenských nákladoch emisií CO2. Nuž, je to jediná súčasná cena, ktorú máme. Navyše tú cenu drží v rukách Európska komisia, ktorá určuje objem dostupných povoleniek. EK zámerne postupne znižuje ich ponuku, aby cena postupne rástla. Ešte pred minulým rokom, keď začala cena rásť, málokto si vedel predstaviť cenu v krátkom horizonte vyššiu ako 50€ za tCO2. Rast ceny výrazne predbehol očakávania autorov ETS. Aj Nordhaus, nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu a autor ekonomických environmentálnych modelov odporúčal cenu uhlíka 40 USD za tonu. Tak ako EK tak aj Nordhaus predpokladajú postupný nárast ceny, pretože nasadenie okamžitej vysokej ceny by malo likvidačné dopady na súčasnú ekonomiku – a ohrozilo by to naše schopnosti vysporiadať sa následkami zmeny klímy v budúcnosti.

Práve toto je kľúčový bod úvahy. Je veľmi dôležité za akú cenu emisie šetríme a aké sú alternatívne náklady. Platiť vysoké sumy nedáva zmysel, pretože existujú alternatívne možnosti použitie týchto zdrojov. A tým nemusia byť nutne vianočné dôchodky alebo znižovanie deficitu, ale aj alternatívne spôsoby šetrenia CO2. Neefektívnym dotovaním šetrenia CO2 zvyšujeme množstvo CO2, voči svetu s efektívnym dotovaním.

Dodávať elektrinu vyrobenú z plynu sa dlhé roky neoplatilo (Malženice boli zakonzervované). Aj keby sme mali plynovej elektrárni platiť za emisie počas 20 ročného obdobia, stálo by to pri súčasnej cene emisií 331 mil. eur. (uvažujeme so súčasnou cenou povolenky, vyššiu cenu povolenku v budúcnosti kompenzujú výrazne nižšie ceny povoleniek v uplynulých 10 rokoch). A čo zvyšných 2,6-2,9 mld. eur?

1. a) bola by to úspora spotrebiteľov, ktorí celé toto obdobie dotujú vyššou cenou elektriny.
2. b) štát mohol použiť 2,9 mld. eur na efektívnejšie nástroje znižovania emisií (s nižšou priemernou cenou za ušetrenú tCO2- spaľovanie odpadov,zatepľovanie). Druhou možnosťou sú výdavky na adaptačné klimatické opatrenia – zadržiavanie vody v krajine a podobne. Čiastočne aj na výskum a vývoj.
3. c) 3 mld. eur je predpokladaná cena jedného reaktora JE Mochovce. Reaktor s výkonom 471 MWe by vyrábal bezemisne 6-7 násobne viac elektriny, ako podporené soláry, a pravdepodobne dvojnásobne dlhšiu dobu.
4. d) Podľa aktuálneho odhadu štátnych analytikov a BCG by zníženie emisií o 6,3 mil. tCO2 v rôznych iných sektoroch od roku 2030 (požiadavka Fitfor55) by malo stáť 2,7 mld. eur.

Záver

Slovenský príbeh fotovoltiky bola neskutočne drahá lekcia, ako nevyužívať verejné zdroje. Bohužiaľ, prepočet nákladov dotácií na ušetrenú tCO2 chýba aj v iných oblastiach ako napr. zatepľovanie, výmena kotlov a podobne. Takisto nové dotácie Zelená úsporám, by tieto prepočty mali obsahovať, nepodarilo sa nám ich zistiť. Tak ako nové zákony majú doložky dopadov (napr. na rodinu), tak by aj dotačné schémy mali jasne definovať dosiahnuté úspory a verifikáciu týchto úspor.

Druhé ponaučenie je, že rozvíjajúca sa krajina ako Slovensko by sa nemala púšťať do dotovania nových (ešte neefektívnych) technológií. Pri absencii relevantných cien, nedostatku informácií a pravdepodobnosti politického zlyhania, je predraženie veľmi pravdepodobné. Vždy existuje alternatívne použitie, aj keby ním mala byť nečinnosť úradníkov.

Poznámka – v minulom roku vyrábala elektráreň Malženice cca 75% z možného ročného počtu hodín. Uvedený výkon 0,6TWh by odpovedal zvyšnej štvrtine.

Denník N, 28.7.2022