All you can treat - liekový Netflix

V minulom blogu sme predstavili prvý inovatívny spôsob platby za lieky – splátkový, alebo amortizačný model. V tomto blogu predstavíme druhý v poradí – Netflix model.

„All you can treat“ („vylieč čo môžeš“) model platieb za lieky sa niekedy v literatúre nazýva aj „Netflix model“ podľa známeho inovatívneho poskytovateľa filmovej a seriálovej zábavy. Ide o poskytovanie neobmedzeného prístupu k definovanej starostlivosti (napríklad v podobe lieku) počas určitého obdobia a za vopred stanovenú sumu pre dohodnutú populáciu pacientov. Jedno z prvých využití tohto modelu bolo v Austrálii v roku 2015, keď austrálska vláda prostredníctvom jednorazovej platby vo výške približne 766 miliónov dolárov kúpila „predplatné“ liekov pre pacientov s hepatitídou typu C na dobu 5 rokov. Podľa štúdie uverejnenej v časopise New England Journal of Medicine sa týmto krokom náklady na liečbu jedného pacienta znížili o približne 85 %.

Netflix model samozrejme nemusí byť uplatnený len pri nákupe drahých inovatívnych liekov. Napríklad NICE v apríli 2022 schválil nákup dvoch nových antibiotík (Zavicefta od firmy Pfizer a Fetcroja od firmy Shionogi) prostredníctvom modelu „netflixového“ predplatného. Po uzavretí zmluvy bude mať po obdobie nasledujúcich 10 rokov NHS (britský štátny zdravotnícky systém)  za ročnú platbu 10 miliónov libier neobmedzený prístup k týmto dvom liekom. Spojené kráľovstvo túto iniciatívu spustilo v snahe motivovať farmaceutické firmy k výskumu nových antibiotík. Ide totiž o oblasť, od výskumu ktorej výrobcovia liekov postupne upúšťajú.

Pod „Netflix“ modelom väčšinou myslíme zakúpenie licencie na liek/liečbu pre celú (potenciálnu) populáciu pacientov. Takýto prístup umožňuje platcovi jasne určiť celkový náklad na terapiu (môže sa rovnať napríklad doterajším nákladom, nákladom alternatívnej liečby, spoločenským nákladom choroby…) a liečbou pokryť celú spolupracujúcu populáciu. Pre výrobcu predstavuje veľmi jasnú kapitalizáciu („dividendu“) produktu u daného klienta na roky dopredu.

Iným príkladom je predplatné na úrovni jednotlivca – napríklad program Insulins Valyou Savings Program, ktorý v roku 2019 spustil koncern Sanofi. Ponúka americkým diabetikom – samoplatcom za 99-dolárový mesačný poplatok prístup k 10 baleniam inzulínových pier a štyrom druhom inzulínu zo svojho portfólia.

Terminologická hranica medzi finančným MEA (výdavkový strop) a „Netflix“ modelom je hmlistá (niektoré zdroje zaraďujú pod „Netflix“ model aj louisianskú dohodu z prvého blogu).  Rozdielom je hlavne to, či sa platby postupne kumulujú až po strop, alebo sa od úplného začiatku jedná o jediný poplatok. Na popularizačné účely však nie je až také podstatné strácať sa v definovaní terminológie. Pointa modelu ostáva zjavná.

Martin Vlachynský a Matej Bárta

Téme nových spôsobom platenia za lieky sa venujeme v novej publikácii Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie.

blog SME, 6.9.2022