Expertom dôveruj, ale preveruj

„Myšlienka, že šéf Amazonu Jeff Bezos prišiel s novou obchodnou paradigmou je bláznivá. Je len ďalším prostredníkom a akciový trh si to začína uvedomovať,“ napísal v roku 1999 prestížny finančný magazín Barron’s.

Celý tento komentár by som mohol zaplniť citátmi expertov, ktorí dokonale netrafili. Ako ekonóm môžem spomenúť aspoň nobelistu Paula Samuelsona, ktorý stále predpovedal, ako Sovietky zväz „už o pár rokov“ v HDP predbehne USA. Ďalšieho nobelistu Paula Krugmana, ktorý Internetu v roku 1998 prisúdil význam faxu. Prípadne špičkových expertov v centrálnych bankách, ktorí od Slovenska, cez Eurozónu až po USA ešte na jar 2021 predikovali infláciu na ďalší rok pod 2 %.

Prečo experti zlyhávajú, či už sa jedná o odhad vývoja trhov, pandémie, alebo nástup inovácií? Dôvodov je viacero. Prvým dôvodovom je ich zloženie. Ľudová múdrosť vraví, že expertom je každý, kto v danej téme vie viac, ako 90% populácie. Takúto znalosť však nie je až tak ťažké dosiahnuť. A platí, že raz expert – navždy expert. Ešte som nepočul prípad, kedy by pre systematicky zlé hodnotenie situácie nejaký expert zabalil kariéru a venoval sa naplno záhradke.

S tým je spojený druhý dôvod. Opäť si ho môžeme ilustrovať ľudovou (anglosaskou) múdrosťou, ktorú voľne preložíme ako „daj si k ústam peniaze“. Médiá sú plné predpovedí, názorov a odhadov. No len výnimočne si na ne expert staví vlastnými peniazmi. Akademický ekonóm svoj názor podporí titulmi, no investor ho podporí svojim majetkom. Kto z nich má väčšiu motiváciu byť presný?

Plynulo sa tým dostávame k tretiemu dôvodu. Aj experti sú ľudské bytosti ovplyvnené emóciami a svetonázorom. Majú motivácie zavádzať, vyberať si len to, čo sa hodí, či priamo klamať. Motivácie môžu byť rôzne – finančné, ale aj altruistické, napríklad snaha vyvolať v ostatných ľuďoch nejaké (zdanlivo?) pozitívne konanie.

No štvrtý zdroj omylov expertov považujem za najdôležitejší. Sú nimi roztrúsené informácie v komplexných systémoch. Ostaňme s príkladom pri ekonomike, no rovnako to platí na klimatické zmeny, či vývoj pandémie. Ekonomický vývoj je formovaný každodennými udalosťami. Každý jeden človek na Zemi (pokiaľ práve nie je Robinsonom na opustenom ostrove) mnohokrát denne prispeje svojim konaním k ekonomickému dianiu.

Informácie o týchto transakciách sa objavia až v momente, keď sa udejú, a mnohé informácie okamžite zase zaniknú. To, že o tri sekundy vojdete do obchodu s potravinami, viete len vy. To, či akceptujete cenu 2 eurá za téglik vlašského šalátu a vložíte ho do košíka, sa svet dozvie až v okamihu, keď sa tak udeje. Paradajky si do košíka nevložíte, pretože sú drahé – ale túto informáciu viete len vy.

Áno, existujú pokladničné záznamy, či trackovacie dáta z eshopov. Ale to sú len miniatúrne zhluky z obrovského sveta informácií. Tie sa zmenia na hrubé makrodáta, ako HDP, alebo tržby. Tie môžu pomôcť zorientovať sa v ekonomike, ale rovnako môžu zásadne pomýliť, ako sme boli svedkami napríklad pri aktuálnom vývoji inflácie vo svete.

Roztrúsenosť informácií je dôvod, prečo v ekonomike nefunguje centrálne plánovanie, aj keď ho robia tí najfundovanejší a morálne dokonalí experti. Ekonomike viac ako múdry vládca prospieva systém, v ktorom jednotliví aktéri môžu slobodne konať na základe znalostí tu a teraz. Systém, v ktorom fungujú ceny, zmluvná sloboda, či vlastnícke práva.

Napriek tomu, experti majú na trhu svoju rolu. Vytvárajú produkt v podobe spracovania a interpretácie dostupných informácií. Táto činnosť je časovo nákladná a vyžaduje si schopnosti a tréning, preto existujú zákazníci, ktorí si služby expertov kupujú. Ale ako pri všetkých produktoch aj tu platí - nakupovať treba s rozumom!

Aj o fungovaní expertov sa viac dozviete v knihe Dedičstvo koronakrízy, ktorej som spoluautorom a editorom.

Zisk manažment, 3/2022