Rozpočet na draka

Znie to neuveriteľne. Koalícia, ktorá mala nedávno v parlamente ústavnú väčšinu, sa minulý december do poslednej chvíle strachovala o schválenie rozpočtu. Videli sme v priamom prenose, že rozpočtový proces nie je dostatočne robustný, aby odolával politickým vrtochom a zvláštnostiam.

Priznám sa, že  ako dlhoročný analytik verejných financií som tak trochu dúfal, že skončíme v provizóriu. Ešte som ho nezažil, a predpokladám, že by sme sa z neho veľa naučili. Najmä o schopnostiach a znalostiach úradníkov, ktorí by na svetlo sveta vytiahli všetky tie nevyčerpané položky z minulých rokov, kapitálové rezervy, odložené transfery a podobné záludnosti, ktoré sa do hlavnej knihy rozpočtu nedostanú. Provizórium by tiež ukázalo, čo sú skutočné priority politikov, ktorí by museli ukázať prstom na investície odsúdené na založenie do šuplíka. A pod tlakom provizória by sme sa snáď dočkali aj nejakých úspor vo verejných výdavkoch, nebodaj znižovania stavov rastúceho počtu úradníkov.

Treba však povedať, že zahrávanie si s rozpočtovým provizóriom, keď najväčšie problémy sú vo vedení ministerstva financií, by nebol dobrý nápad. Nielenže rozpočet bol predstavený na poslednú chvíľu. Neschopnosť ministerstva poriadne vykonávať svoju prácu sa prejavila aj v tom, že mnohé dane sa do parlamentu dostali cez poslancov a nie štandardným procesom.

Toto zvyšovanie daní ale neriešilo otázku - kde vezmeme zdroje na energetickú krízu a platy lekárov. Tie pozmeňováky sú dedičstvom rok starého návrhu daňovej reformy, ktorá sa rozhodne nestretla s pozitívnym prijatím. V pozmeňovákoch išlo predovšetkým o financovanie rodinného balíčka.

Daň za schválenie rozpočtu však rozhodne nebude symbolická.

Najhoršou zmenou, hoci zatiaľ parlamentom neschválenou, je radikálne zvýšenie osobitného odvodu pre podniky v regulovaných odvetviach. Dodatočná sadzba dane 12 % zo zisku ročne znamená radikálny nárast a stopku pre nové investície v týchto odvetviach.

Hneď v závese je nový druh dane, ktoré majú platiť vlastníci plynovodov a ropovodov. Nie je lepší spôsob, ako zvýšiť náklady na energie pre spotrebiteľov. Navyše ide o dane pre firmy, ktoré už dnes dividendami významne plnia štátnu kasu. Uvidíme, ako parlament naloží s vetom prezidentky.

Túžba viac zdaniť alkohol je spoločná pre mnohé strany, dokonca aj tie, ktoré chceli daňovú brzdu. Spotrebné dane sú definované sumou, nie sadzbou. A tak sa vždy nájde chytrý politik, ktorý zahlási, že kvôli rastúcej inflácii potrebujeme zvýšiť aj tieto dane. Bohužiaľ, dane z alkoholu nekončia v rozpočte zdravotníctva, ani v kampaniach na boj s alkoholizmom. Aj tieto dane financujú nové úradnícke miesta vo vládnom sektore, nákupy zbytočných vakcín, či stavby štadiónov. Že týmto politikom ide o zdravie až v poslednom rade je zrejmé aj z toho, že nikto z nich nenavrhuje zdanenie vína, ktorého výrobcovia a predajcovia si užívajú  „neoprávnenú daňovú výhodu“.

Samozrejme, v zozname zvyšovania nemohol chýbať hazard. Ľahký nepriateľ, s ktorým sa predsa nediskutuje. Razantné zvýšenie sadzby z online hier nás dostane do skupiny krajín s najvyššími sadzbami. To sa môže štátu nepekne vrátiť, lebo VPNku už vedia používať aj deti na druhom stupni základnej školy. Stávky a zaplatené dane jednoducho odídu do tých krajín, kde sú firmy schopné vyplácať vyššie výhry zaťažené nižšími daňami.

Súčasťou daňovej dohody tohto rozpočtu boli ešte dve zmeny. Zníženie DPH na gastro a šport je sympatické, ale skôr symbolické. Nezabúdajme, že stále sme sa nevrátili k 19 % sadzbe DPH, a práve základná sadzba plní pri rastúcej inflácii štátnu kasu. Iste je dlhodobé zníženie lepšie, ako pôvodné plánované na tri mesiace. Akurát nebyť pozmeňovákov, ministerstvo financií mohlo proaktívne v Bruseli zabojovať, a vybaviť si možnosť zdaňovať donášku jedla rovnakou sadzbou, keď je to možné napríklad v Írsku.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov by bolo znížením daní len vtedy, ak by súčasne nedochádzalo k zvyšovaniu iných daní. Osobne to považujem za nešťastný krok kvôli strate fiškálnej transparentnosti. Je veľmi málo platieb štátu, ktoré sú zároveň cenovkou za tieto služby (napríklad diaľničná známka je ňou nie je). Aj vďaka tomu sa koncesionársky poplatok dlhé roky nemenil, lebo politici vedeli, čo si občania o kvalite tejto verejnej služby a jej cene myslia. Byť neustále závislý od rozmarov aktuálnej vlády kvalite vysielania iste nepridá. Jedno pozitívum sa ale nájde. Zruší sa nezmyselný odvod týchto poplatkov uvalený na zamestnávateľov za zamestnancov, ktorí pochopiteľne nechodia do práce pozerať Farmu.

Posledným kúskom je Bruselom požehnané zdaňovanie energetických firiem. Krátkozrakosť zavádzania dane je tu do očí bijúca, od Slovnaftu štát očakáva mnoho stomiliónové investície a od zadĺžených Slovenských elektrární spustenie tretieho ale aj dostavanie štvrtého bloku. Ale ktorý politik by odolal takej príležitosti si zazdaňovať a prerozdeľovať.

Vyššie uvedené dane môžu dohromady predstavovať až 1 miliardu eur. Je zrejmé, že tu nejde o financovanie deficitu, ktorý má dosiahnuť takmer 8 miliárd eur. Nové dane sú vyjadrením postoja k financovaniu štátu, ktoré sa riadi heslom „načo by sme šetrili na sebe, keď to môžu zaplatiť občania a firmy“. Slovenský deficit je v EÚ rekordný, lebo vláda a parlament sú už vo volebnej kampani a odmietajú voličom priznať realitu vysokých cien energií. Nerealistická regulácia cien energií je preto drahá, a to ešte vláda do rozpočtu nemusí dávať umelo nízke ceny elektriny. Akože schválenie daňových výdavkov, obmedzujúce až budúcoročný rozpočet, ešte nič neznamená, riziko, že nová vláda ho bude ignorovať, tak ako Krajniak odporúčania analytikov, je stále vysoké.

Summa summárum, obmedzujúce provizórium síce nebude, ale dostali sme do vienka rozpočet, na ktorý sa nebude spomínať v dobrom.

Startitup, 10.1. 2023