Zdravotníctvo zachráni viac zisku, nie menej

Čo sa stane, keď sa Walmart stretne s Matkou Terezou? Vznikne sieť nemocníc Narayana Hrudayalaya.  

Založená v roku 2001 legendárnym indickým kardiológom Devi Shettym, Narayana spôsobila revolúciu v poskytovaní kardiologickej starostlivosti v chudobnej Indii. Zložité výkony na srdci dokážu robiť za cenu menej ako 2000 dolárov a v jej sieti sa robí 10-15 % všetkých kardiozákrokov v Indii.

Nie je to žiadna mäsiareň. Ukazovatele kvality majú lepšie, ako sú benčmarky v západnom svete. Sieť spolupracuje s Microsoftom a využíva umelú inteligenciu na predikovanie vývoja pacienta a rýchle rozhodovanie. Lekári majú okamžitý prístup k aktuálnym pacientskym dátam cez telefón, takže môžu robiť virtuálne vizity, vrátane jednotiek intenzívnej starostlivosti. Sieť má 800 centier telemedicíny a vzdelávacie programy pre rodiny pacientov pripravuje Stanfordská univerzita. Áno, stále sme v Indii. Narayana postupne začala poskytovať aj služby v onkológii, oftalmológii, či transplantačné programy.

Dostupne, veľa a dobre. V čom je trik? Devi Shetty je označovaný ako Henry Ford kardiochirurgie vďaka využitiu „pásovej výroby“ vo svojich nemocniciach. O fungovaní týchto nemocníc sa popísali stohy papierov, preto len heslovite. Úspech začína smart dizajnom budov (lacné pozemky, prefabrikáty, menej podlaží, energetická efektívnosť). Pokračuje cez workflow – vysoké vyťaženie sál a fázovanie operácií, kedy senior chirurg robí len tú najzložitejšiu časť (vďaka čomu odoperuje 4x viac pacientov za deň ako v USA a mladí lekári sa rýchlo učia). Zdroje šetrí aj formálne zapojenie rodiny do ošetrovania, ktoré je možné aj vďaka spomínanému zberu pacientskych dát. Narayana nie je inovatívna len v prevádzkovom, ale aj vo finančnom manažmente a platobných mechanizmoch. Okrem priamych platieb je to aj ich vlastné zdravotné poistenie, vernostné karty, či systém zliav. Až polovica pacientov zaplatí menej, ako je cenníková cena výkonu.

Celé je to zabalené do kabáta for-profit korporácie, ktorej akcie si môžete na burze kúpiť aj vy.

Keď ponuka nestíha

Pandémia celému svetu spravila výlet do možnej budúcnosti zdravotníctva. Preplnené nemocnice, nedostupní ambulantní lekári, extrémne dlhé čakačky. Akurát v budúcnosti touto pandémiou nebude vírus, ale starnutie a nové spôsoby liečby.

Starnutie spôsobí veľký nárast počtu pacientov, pretože väčšina zdravotnej starostlivosti sa spotrebováva v posledných dvoch rokoch života. No paradoxne nárast záťaže v systéme spôsobujú aj medicínskej inovácie. Tie umožňujú diagnózu a liečbu doteraz neliečiteľných stavov, často ale s patričnou cenovkou. Porovnajte si spektrum výkonov, ktoré sú dostupné dnes a ktoré boli dostupné pred 60 rokmi.

Kľúčovým zdrojom v zdravotníctve je pracovná sila. Realita dnešných dní na Slovensku nám to nepríjemne pripomína. No problém s dostupnosťou služieb je po celom svete. Zdravotníci chýbajú v USA, Nemecku, Francúzsku, Slovinsku či Kanade.

Môže to byť inak

Spôsob spotreby zdravotnej starostlivosti sa takmer nemení. Písací stroj na lekárovom stole nahradil počítač, pribudlo sono či CT. No z hľadiska procesov vyzerá návšteva ambulantného lekára či pobyt v nemocnici presne tak isto, ako v roku 1980. Tá istá čakáreň, (ne)klopanie na dvere, spracovanie pacienta tandemom sestra-lekár, rovnaké oddelenia, rovnaká pyramída lekár-sestra-ošetrovateľ..  

Príklad Narayana, ale aj mnohých ďalších inovátorov ukazuje, že aj v zdravotníctve je možné robiť veci úplne inak. Že sa dajú dosahovať úspory z rozsahu a škálovanie. Že zmenou procesov môže ten istý zdravotník, čo včera ošetril 5 pacientov, zajtra ošetriť 10 ľudí - a v lepšej kvalite.

Tieto zmeny však nezavedú byrokrati, ani plány obnovy. Tieto zmeny nevyvierajú z lepšie prepočítaných tabuliek, ale zo spotrebiteľského prístupu k problému. Na ich vykonanie je treba ľudí ako Devi Shetty, Henry Ford, Steve Jobs, Jeff Bezos a (predtwitterový) Elon Musk.

Kapitál a zisk

Na jednej strane Európa zrodila ekonomickú vedu. Na strane druhej, európskou filozofiou sa ťahá od Aristotela, cez katolícke učenie až po Karola Marxa veľmi problematický vzťah ku zisku. Mysliam väčšiny obyvateľov kraľuje nákladová teória hodnoty, v ktorej cena nezodpovedajúca odpracovaným hodinám a cene vstupov je amorálna. Ekonómia bohužiaľ zatiaľ zlyháva vo svojej didaktickej úlohe vysvetliť úlohu podnikateľského objavovania, alokačnú efektívnosť trhov a koordinačnú úlohu cien. Ekonomické názory väčšiny sú ekvivalentom viery v plochú Zem.

Nie je to len slovenská špecialita, kde sa celá diskusia o zdravotníctve 20 rokov točí v téme zákazu zisku a v prázdnom tvrdení „zdravie nie je tovar“. Napríklad nemecký spolkový minister zdravotníctva chce v budúcnosti zabrániť tomu, aby lekárske ordinácie kupovali finanční investori. To je presný opak toho, čo zdravotníctvo pre udržanie dostupnosti potrebuje. Čo najviac kapitálu, čo najviac nových hráčov. Potrebuje skúšať nové modely financovania, motivačné schémy, spôsoby komunikácie s pacientom, prácu s dátami. Potrebuje podnikateľov, ktorí chcú zarobiť na zlepšovaní nášho zdravia.

Alternatívne sa môžeme tľapkať po ramene, ako sme ochránili náš socializovaný solidárny systém pred chápadlami divokého kapitalizmu. A popri tom budeme pred preplnenými ambulanciami bez poradového lístka zúfalo googliť, kde by nás zobrali skôr ako samoplatcu...

SME, 3.2.2023