Križiacka výprava

Tak sa to koncom roka podarilo. Zisk v zdravotníctve bol zakázaný! Odteraz slovenských pacientov čaká už len špičková liečba, prázdne čakárne a nemocničné izby s jacuzzi.

Teda pardon, musím túto správu rádia Jerevan upresniť. Nebol zakázaný zisk v zdravotníctve. Výrobcovia liekov a materiálov, laboratóriá, lekárne, ambulancie a nemocnice môžu zisk dosahovať. Zmena nastala len v jednej časti zdravotníctva, vy viete v ktorej. A zisk vlastne nebol zakázaný, len bol prikázaný „optimálny“ zisk. Nevadí, že niečo také je ekonomický nezmysel, pretože existuje len zisk a strata.

Vlastne sme dospeli do štádia, keď dvom poisťovniam bude zvrchu zisk obmedzovaný a tretia zase bude odspodu dotovaná, aby na ten „optimálny“ zisk dosiahla. Veď nám už bolo vysvetlené, že tá poisťovňa za to nemôže. Pretože vlastne ani nie je poisťovňou, ale samaritánom, ktorý kŕmi hladné nemocnice a obetavo pritom ignoruje hlavný zmysel svojej existencie, teda efektívny nákup zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Alebo je možno celý tento výlev zbytočný. Pri súčasnom stave financovania zdravotníctva nebude mať zisk nikto, súkromný kapitál to po čase zabalí a pôjde investovať do zdravotníctva v inej krajine. Najvtipnejší argument týchto regulácii hovoril o „prínose pre pacienta“. Pritom pacienti sa húfne presúvajú tam, kde je zisk vyšší. Prekvapujúco nie strata, ale zisk signalizuje, že robíte veci dobre. Alebo aspoň lepšie, ako konkurencia.

Týmito zákonmi by snáď už bola 20-ročná križiacka výprava proti zisku definitívne úspešne zavŕšená. Z ťažko pochopiteľných príčin jej vlajku v posledných rokoch nesie úrad, ktorý má v názve dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Človek by čakal, že úrad s takýmto názvom bude v prvom rade sledovať kvalitu zdravotnej starostlivosti. Kontrolovať kvalitatívne ukazovatele (nemeriame) a porovnávať ich s medzinárodnými benčmarkami (ha ha!), dodržiavanie štandardov (máme kde-tu), čakacie doby (nemeriame), geografickú dostupnosť (normatívy máme, len akosi nekorešpondujú s reálnou dostupnosťou), či úroveň komunikácie, najmä elektronickej (skúste si vypýtať elektronický výmenný lístok, údajne zavedený v 2019).

Podivnou historickou hrou osudu dostal ÚDZS miesto NBS do vienka aj finančnú kontrolu zdravotných poisťovní. Tá má ale spočívať v zabezpečení toho, aby zdravotná poisťovňa dokázala uhrádzať svoje záväzky, čo v časoch pred Zajacovou reformou bol veru problém. Mimochodom, parlament minulý rok takejto kontrole odpílil zuby, keď sa potichu zrušila povinnosť zavedenia ozdravného plánu pri nízkom základnom imaní poisťovne.

Najsmutnejšie je, že takéto politické hry o body popularity predznamenávajú smutnú budúcnosť pre slovenských pacientov. Byrokraticky riadené zdravotníctvo si nedokáže poradiť s demografickým prechodom, tak ako si s ním nedokáže poradiť štátny dôchodkový systém.

Máme systém, ktorý funguje na princípoch spred 70 rokov. V nezmenenom systéme ošetrí lekár zajtra toľko pacientov, koľko ich ošetril včera, aj keby ste mu zodvihli mzdu trojnásobne. Zdravotníctvo sa potrebuje naškálovať. Zapojiť nové technológie, nové finančné zdroje, emancipovať pacientov a preniesť zodpovednosť za vlastné zdravie k človeku. Potrebuje experimentovať. To dokáže len za pomoci kapitálu, hladného po zisku. Silné postavenie jednej skupiny v zdravotníctve sa dá zmierniť dvoma spôsobmi. Buď jej násilným vytlačením, alebo naopak – otvorením sa konkurencii.

Zdravotnícke noviny, 16.2.2023