Podplácať študentov alebo skôr prilákať absolventov?

Denník Hospodárske noviny uverejnil dňa 12.5.2023 komentár analytika Róberta Chovanculiaka k efektom, ktoré prinieslo opatrenie štipendií pre šikovných maturantov.

Róbert Chovanculiak, INESS: 

"Štipendiá pre šikovných maturantov, ktorí ostanú študovať doma, sa dožili prvého roku. A my si môžeme pozrieť, aký efekt toto opatrenie prinieslo! Samozrejme, robím si srandu. Nemôžeme. Lebo politika sa u nás robí ako v praveku. Výsledkom je, že my dnes nevieme povedať, či podplácanie maturantov aj skutočne zmenilo názor nejakých študentov, ktorí chceli odísť. Alebo sú štipendiá obyčajná sociálna dávka, ktorá spríjemní študentský život niektorým študentom. Ako by to vyzeralo, keby úradníkom a politikom išlo skutočne o výsledky? V prvom rade by si stanovili presne merateľný cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Povedzme podiel maturantov s určitými výsledkami, ktorí ostanú doma. Po druhé by sa vopred špecifikovali spôsoby zberu dát a procesy zistenia toho, či politika fungovala. Napríklad by sa pri maturantoch, ktorí splnili požiadavky, náhodne žrebovalo, či dostanú alebo nedostanú štipendiá. A takéto experimentálne nastavenie by umožnilo vyhodnotiť vplyv štipendií na ochotu ostať doma. Na záver by sa toto všetko vyhodnotilo, porovnala realita s cieľom a zistilo, či je potrebné niečo zmeniť v nastavení alebo program úplne zrušiť z dôvodu jeho nefunkčnosti.

Na Slovensku po slovensky

Na Slovensku sme to spravili po slovensky. Výsledkom je, že výsledky môžeme len tipovať. A ja tipujem, že táto politika neprinesie veľké efekty v brzdení utekania študentov. Existuje na to niekoľko dôvodov. Po prvé, v prieskumoch dlhodobo maturanti uvádzajú ako hlavný dôvod svojho odchodu nízku reputáciu slovenských škôl. To štipendium nijako neovplyvní. Po ďalšie, štipendiá môžu využívať aj tí, ktorí by tu ostali aj bez nich. A tých nie je málo. Navyše aj keď štipendium zafunguje, ako má, tak je len pre bakalárov. A my vieme, že na Slovensku je bakalár nedopečený absolvent vysokej školy. A preto mu nič nezabráni, aby neodišiel po vyčerpaní štipendia na magisterské štúdium do zahraničia. Daňovému poplatníkovi sa takto dostane to najhoršie z oboch svetov: zaplatí štipendiá, štúdium a ešte aj ich „investícia“ odíde platiť dane do zahraničia. Otázna je aj samotná filozofia opatrenia. Ak by totižto všetko fungovalo, ako má, tak výsledkom bude, že talentovaní ľudia, ktorí môžu ísť získať skúsenosti a vzdelanie na najlepšie školy sveta a naplniť tak svoj intelektuálny potenciál, ostanú tu na Slovensku. Na priemerných univerzitách v priemernom kolektíve. Teda politika je postavená na predpoklade národných „potrieb a cieľov“ na úkor potrieb a cieľov talentovaných jednotlivcov.

Myslieť zrejme bolí

Preto by stálo za to zamyslieť sa, či sa k tomuto problému nedá postaviť aj inak. Namiesto podplácania maturantov, aby neodišli do zahraničia – sústrediť pozornosť na prilákanie slovenských absolventov zahraničných vysokých škôl, aby sa vrátili domov. A na toto prilákanie využiť financie, ktoré slovenským verejným financiám ušetrili rozhodnutím študovať v zahraničí. Nejde o malé peniaze. Náklady na jedného absolventa vysokej školy sa na Slovensku pohybujú medzi 20- až 25-tisíc eurami za päť rokov. Za tieto peniaze môžeme zahraničným absolventom, ktorí sa vrátia, sľúbiť na Slovensku odvodové prázdniny na rok až dva. To je už ponuka, ktorá stojí za zváženie. Aj samotní absolventi zahraničných škôl uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa nechcú vrátiť, nižšie mzdové ohodnotenie na Slovensku.

Za náklady na študenta môžeme zahraničným absolventom sľúbiť odvodové prázdniny na rok až dva."