Gymnáziá v Bratislave budú nedostupné aj pre jednotkárov. Prichádzajú silné populačné ročníky

Denník N uverejnil komentár analytika Róberta Chovanculiaka k možným riešeniam nedostatku miest na stredných školách. 

Róbert Chovanculiak, INESS odpovedá na novinársku otázku: 

"Bratislavský kraj spolu s Ministerstvom školstva by mali pripraviť postup ako sa zjednodušiť a zrýchliť proces zakladania škôl či rozširovania škôl. Dnes tento proces trvá dva roky, počas ktorých musí potenciálny zriaďovateľ zakontrahovať priestory a personál, čo stojí množstvo zdrojov a to ešte predtým ako škola začne získavať prvé normatívne financovanie. To vytvára značné prekážky vstupu do odvetvia a odradzuje nových poskytovateľov. Jeden príklad za všetky. V Bratislave mali tento rok otvoriť novú strednú školu v odbore IT. Proces získavania všetkých povolení a spĺňania regulácii trval viac ako rok. A nakoniec sa ju kvôli nahromadeniu administratívnych problémov nepodarí otvoriť ani nasledujúci školský rok. Žiaci, ktorí tam podávali prihlášky, budú nakoniec musieť ísť inam. Taktiež je problém nedostatočnej kapacity stredných škôl v Bratislavskom kraji spojený s nedostatkom učiteľov. A ten sa nedá vyriešiť plošným zvyšovaním platov, ale len regionálnym príplatkom pre učiteľov žijúcich v drahých regiónoch.

Pre časť žiakov predstavuje gymnázium kvalitnejšiu akademickú prípravu na ďalšie štúdium na vysokej škole. Pre inú časť však predstavuje vyjadrenie ich neistoty a nerozhodnosti, čomu sa chcú v budúcnosti profesionálne venovať. Gymnázium je tak spôsob ako si ponechať otvorenú širokú paletu možností. Pre tú časť žiakov, ktorí sa nechcú alebo nevedia v pätnástich rokoch rozhodnúť, čo chcú v živote robiť, to tak skutočne je. A je možné, že podiel takýchto žiakov v čase narastá. To predstavuje problém pre verejný sektor, ktorý rád vytvára škatuľky a jasne definované možnosti, do ktorých sa musia ľudia napasovať. Výsledkom je, že žiaci, ktorí v pätnástich rokoch nevedia, čo chcú v živote robiť, volia automaticky cestu gymnázií, pričom tieto boli pôvodne zamýšľané ako výberové školy. Koniec koncov, považujem za naivné očakávať, že by 15 ročný človek po základnej škole mal vedieť, čo by chcel neskôr študovať, resp. po VŠ robiť. V 15 rokoch vyzerá zaujímavo aj biológia, chémia, aj fyzika. V 19 rokoch by to už povedalo podstatne menej študentov.

Za tento problém však nemôžeme viniť žiakov a ich rodičov, ale strnulosť a záľuby v škatuľkách vo svete úradníkov. Preto je potrebné túto strnulosť odstaviť a škatulky otvoriť. Teda vytvoriť priestor pre rôzne hybridné modely stredných škôl. Napríklad na západe sú bežné väčšie stredné školy, ktoré kombinujú v úvode všeobecnejšie vzdelanie a neskôr dokážu žiakom umožniť sa špecializovať a posúvať v odbore, ktorí preferujú. Dokonca napríklad v Kanade existujú aj také vysoké školy, ktoré majú prvý ročník všeobecný, až následne si študenti vyberajú odbory.

Najlepší spôsob ako sa zbaviť úradníckeho škatuľkovania je vytvoriť nový typ autonómnych škôl, ktoré budú mať slobodu nastaviť si vzdelávanie podľa seba, pričom budú mať zodpovednosť za dosiahnutie dohodnutých výsledkov. Tento typ škôl úspešne funguje v zahraničí aj na úrovni stredných škôl. Teda úradníci a politici prejdú z role mikromanažérov, ktorí rozhodujú o kurikule, o tom do akej miery budú aké školy všeobecné a do akej odborné. Alebo dokonca rozhodujú aký bude ich podiel. Do role kontrolórov, ktorí len dávajú pozor, či školy dosahujú základné výsledky a či nedochádza k podvodom alebo zlyhaniam. Pomôcť prekonať dočasné vlny v demografií by taktiež mohli pomôcť vzdelávacie poukazy. Teda štát by nemusel riešiť financovanie infraštruktúry alebo len vzdelávacích potrieb."

Celý článok zo dňa 16.6.2023 si môžete prečítať tu.