Koľko zarobí reťazec na jogurte? (Vysvetlenie)

Vo videu sme vám vysvetlili, čo sú to marže a aké reálne marže majú potravinové reťazce na Slovensku. V tomto texte dovysvetlíme detaily.

Ako fungujú marže

Pojem „marža“ označuje podiel niečoho na celku. Marža preto nikdy nemôže byť vyššia ako 100 % - znamenalo by to totiž, že časť je väčšia ako celok, z ktorého pochádza! Pri finančnej analýze podniku môžeme zobraziť viacero druhov marží.  Môžeme si podnikové financie predstaviť ako cibuľu. Celá cibuľa predstavuje všetky tržby podniku. Tržby sú peniaze, ktoré spoločnosť získa od zákazníkov – pozor, nezamieňať so ziskom! Ak ošúpeme prvú vrstvu, ktorou sú náklady na tovar, dostaneme obchodnú maržu. Ak ošúpeme druhú vrstvu, ktorou sú náklady na prevádzku, dostaneme EBITDA maržu. Ak ošúpeme poslednú vrstvu, ktorou sú náklady na dane, alebo úroky, dostaneme von jadro – ziskovú maržu.

Ako sme vyrátali fiktívne marže na videopríklade s jogurtom?

Obchodná marža. Označuje, aký podiel z utŕžených peňazí ostal obchodu po odčítaní nákladov na zaobstaranie tovaru. V našom fiktívnom príklade zaplatil obchodník za jogurt mliekarňam 35 centov a predáva ho za 50 centov. Rozdiel teda predstavuje obchodnú maržu. A keďže marže vyjadrujeme v percentách, vypočítame ju nasledovne: (50 - 35) / 50 = 0,3. Výsledok 1 by znamenal 100 %, takže 0,3 predstavuje 30 %.

Existuje aj termín obchodná prirážka. Tá vyjadruje, o koľko je predajná cena vyššia ako nákupná. Ak obchodník kúpil jogurt za 35 centov a predáva ho za 50 centov, obchodná prirážka je 50/35 - 1 = 43% (predajná cena je o 43% vyššia ako nákupná).

EBITDA marža. Touto anglickou skratkou sa označuje marža, ktorá predstavuje príjmy (Eranings) pred (Before) započítaním úrokov (Interest), daní (Taxes), odpisov (Depreciation) a umorenia (Amortization). Označuje, aký podiel z utŕžených peňazí ostal obchodu po odčítaní nákladov na zaobstaranie tovaru (odčítané z celku pri výpočte obchodnej marže) a po odčítaní rôznych prevádzkových nákladov, napríklad miezd, energií a podobne. Neráta sa však s nákladmi na finančný kapitál (napríklad úroky, ktoré obchodník platí za svoje úvery), nákladmi na hmotný kapitál (napríklad budovy, rôzne zariadenia), ani s daňami.

Tieto náklady sa účtovne rozrátajú na jednotlivé kusy tovaru. V našom fiktívnom príklade pripadá na jeden predaný jogurt 5 centov nákladov na pracovnú silu, upratovaciu firmu a programátorov pokladní. Opäť treba zarátať aj náklady na nákup samotného jogurtu vo výške 35 centov.

Jogurt obchodník predáva za spomínaných 50 centov, EBITDA maržu preto vypočítame nasledovne: (50 - 35 - 5) / 50 = 0,2. V tomto príklade je EBITDA marža 20%.

Zisková marža. Tá označuje, koľko peňazí ostane obchodníkovi po zaplatení úplne všetkých nákladov, teda aj daní, budov, či úverov (teda aj všetky náklady, ktoré boli ešte vynechané pri výpočte EBITDA marže). V našom príklade pripadá na jeden jogurt náklad na dane, odpisy a úroky vo výške 5 centov. Výpočet ziskovej marže je preto nasledovný: (50 - 35 - 5 - 5) / 50 = 0,1. Zisková marža je 10 %.

Ani zisk nejde automaticky do vreciek majiteľov. Časť ostáva ako rezerva na horšie časy. Časť sa investuje, napríklad do výstavby nových predajní. Časť sa vyplatí ako dividenda. Mimochodom, veľké reťazce sú verejne obchodované spoločnosti. To znamená, že ich akcie si môžete kúpiť aj vy – a v tom prípade budete dividendu z ich zisku inkasovať aj vy.

Aká je realita na Slovensku?

Príklad s jogurtom bol fiktívny – čísla sme si pre zjednodušenie nášho výkladu vymysleli. Vieme sa však pozrieť aj na reálne výsledky obchodníkov na Slovensku. Každá obchodná spoločnosť musí totiž každoročne povinne odovzdať takzvanú ročnú účtovnú závierku. V nich sú uvedené základné účtovné výsledky za daný rok. Tieto musia byť presné, počítajú sa z nich totiž dane a daňové úrady ich môžu hocikedy preveriť. Veľké spoločnosti naviac musia povinne získať aj potvrdenie o ich správnosti od nezávislého audítora.

Tieto závierky sú dostupné na stránke registeruz.sk. My sme pre rýchlejšie spracovanie využili komerčné služby spoločnosti FinStat, ktorá tieto závierky spracováva do používateľsky prívetivejších databáz.

Vybrali sme 4 najväčšie reťazce na Slovensku, spoločnosti Lidl, Kaufland, Billa a Tesco. Ich tržby a náklady sme sčítali, výsledné hodnoty sú teda vážené tržbami jednotlivých spoločností.

Výsledky sú nasledovné:

Obchodná marža bola v roku 2022 vo výške 27 %. Znamená to, že v priemere nakupovali tovar za 73 eur a predávali ho za 100 eur. Samozrejme, píšeme o priemerných hodnotách. Určite existuje tovar, za ktorý obchodník zaplatil oveľa menej. Zároveň to ale znamená, že existuje aj tovar, za ktorý obchodník zaplatil viac než 73 % jeho pultovej ceny.

EBITDA marža dosiahla v roku 2022 hodnotu 9 %. Znamená to, že okrem 73 eur za nákup tovaru museli reťazce zaplatiť ďalších 18 eur napríklad na mzdách predavačiek a skladníkov.

Zisková marža dosiahla v roku 2022 hodnotu 4 %. Z tovaru, za ktorý zákazník zaplatil 100 eur, ostali obchodníkom po zaplatení samotného tovaru, miezd, energií, služieb, daní, úrokov a všetkých ďalších nákladov 4 eurá.

Ak vás zaujímajú marže nielen štyroch najväčších reťazcov, ale väčšej skupiny obchodníkov, odporúčame našu publikáciu Chlieb a politika, voľne dostupnú na: https://iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/IPN/chlieb_a_politika.pdf

Venujeme sa v nej nielen maržiam, ale aj téme rastu cien potravín.

Ďalšie analýzy marží môžete nájsť v blogu spoločnosti FinStat.