Mladí by mali mať predstavu, o čom je slovenský dôchodok

Ľudia vo veku okolo dvadsiatky a tridsiatky by sa mali dobre zamyslieť, ako taký dôchodok na Slovensku vyzerá a podľa toho sa začať zariaďovať už dnes, hovorí v rozhovore analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Ľudovít Ódor v súvislosti so stavom našich verejných financií varuje pred gréckou cestou. Do svojho „menu“ zaradil aj zrušenie 13. dôchodkov. Najskôr sa opýtam na samotný dokument a jeho opatrenia. Ako ho hodnotíte?

To hodnotenie závisí od toho, či sa pozeráme na príjmovú alebo výdavkovú stranu. Sklamalo ma to, že väčší objem opatrení na úrovni roka 2026 bol na strane zvyšovania príjmov, pričom na strane zvyšovania výdavkov je veľká väčšina dobrých opatrení, ale mohli tam byť aj ďalšie opatrenia, ktoré by umožnili presunúť váhu konsolidácie na úspory vo výdavkoch.

Skúsenosť ukazuje, že politici neradi pristupujú ku krokom, ktoré by mohli nahnevať ich voličov. Zobrať peniaze dôchodcom asi môžeme zaradiť do tejto kategórie. Akú úsporu by mohlo priniesť zrušenie 13. dôchodkov? Nebola by to len kvapka v mori?

Dôchodky sú špecifická oblasť, pretože okrem politickej motivácie existuje aj argumentácia, ktorá hovorí, že dôchodcovia sú ľudia, ktorí nemajú možnosť získať alternatívny príjem. A sú vlastne na Slovensku na 80 až 90 percent závislí od príjmu zo starobného dôchodku. Preto si takýto solidárny štát, ktorý ľuďom 40 rokov hovorí „plaťte odvody, my sa o vás na dôchodku postaráme“, nemôže dovoliť škrtať dôchodky. To však neplatí o 13. dôchodku. To už je extra dávka, sociálna dávka, ktorá má predovšetkým politické pozadie, a dalo by sa povedať, že politici by si mali byť vedomí toho, že dávky, ktoré sú už raz priznané, sa ťažko rušia. A preto by nemali sľubovať nové, ktoré im môžu dočasne pomôcť, ale potom im urobia dlhodobý problém pre verejné financie.

Treba teda 13. dôchodok „rebrandovať“ na dávku, ktorá sa dá aj odobrať?

Trinásty dôchodok v tej tohtoročnej podobe mal náklady okolo 300 miliónov eur a svojím spôsobom obsahoval niečo ako solidaritu. To znamená, že ľudia s nižším dôchodkom dostali vyššiu dávku ako ľudia s vyšším dôchodkom. Tá nová podoba, ktorú predstavila vláda a má platiť v budúcom roku, je tým najhorším spôsobom. Všetci dostanú priemerný dôchodok, bez ohľadu na to, či majú dôchodok 350 eur alebo 1 700. A to je neadresné plytvanie.

Ktorá slovenská vládaspravila v oblasti slovenského dôchodkového systému najťažšiu prácu? Aké kroky to boli a k čomu dopomohli?

Tu sa dostávame k filozofii dôchodkového systému. Myslím, že je veľmi dôležité to, že bol zavedený druhý pilier a za to určite patrí pochvala vtedajšej vláde. Nielenže rieši problém so starnutím obyvateľstva, a teda znižuje výdavky štátneho dôchodkového systému v nasledujúcich desaťročiach, ale dáva ľuďom aj vzťah k ich úsporám na dôchodok. Zrazu z tých úspor nie je len záznam v Sociálnej poisťovni, ale aj majetok, ktorý sa dá zdediť a ktorý sa ešte stále dá použiť na väčšie spektrum potrieb, ktoré môže mať človek na dôchodku. To znamená, že s druhým pilierom človek nie je odkázaný len na pravidelnú mesačnú dávku, ale môže nakladať s časťou prostriedkov napríklad na doplatenie hypotéky. To je obrovská výhoda. Ale súčasťou zavedenia druhého piliera bolo aj prekopanie prvého piliera, do ktorého bola zavedená zásluhovosť, a myslím si, že to nebolo urobené dobre.

Prečo?

Prvým dôvodom sú zle nastavené sadzby odvodov. Všetci sme boli balamutení deviatimi a deviatimi percentami. Teda deväť percent do prvého a deväť percent do druhého piliera, ale to nebolo možné dosiahnuť ani na začiatku reformy. Teraz by v skutočnosti mal byť odvod do prvého piliera až na úrovni 25 percent, ak by sme chceli, aby nedochádzalo k prevádzaniu peňazí z jedného fondu do druhého. Druhý problém je, že sme vytvorili systém, kde je možné vyplácať dôchodok 360 eur aj 1 800 eur. Ten rozdiel je veľmi veľký, obsahuje veľkú mieru zásluhovosti, pričom práve druhý pilier má byť ten, čo má poskytovať zásluhové dávky. Pretože tam nie je žiadna solidarizácia. Zároveň sme vytvorili model, v ktorom ľudia s vyšším príjmom platia odvody, z ktorých im nevznikne nárok na dávku. Pre nich je to čistá daň. Je to kvôli tomu, že nároky sú limitované a človek, ktorý zarába povedzme päťtisíc eur, zaplatí na odvodoch stovky eur mesačne, z ktorých mu nevznikne žiadny nárok na dávku.

Čiže vznikol akoby mačkopes?

Je to kombinácia daňového a dôchodkového systému v jednom. Na túto skutočnosť sa zabúda aj pri diskusiách o miere progresitvity dane z príjmov. Ja si myslím, že druhý pilier by mal byť kľúčový prvok dôchodkového systému, plne zásluhový a prvý pilier by mal vyplácať dávky, ktoré sa od seba veľmi neodlišujú. Niektoré štátne dôchodkové systémy vyplácajú dávky, ktoré sa líšia len o sto percent, ten náš pokojne s päťnásobným rozdielom.

Sporia si Slováci dostatočne v alternatívnych, súkromných doplnkových sporeniach? Je tento segment u nás dostatočne rozbehnutý?

Môžem zvoliť krátkodobý pohľad, na základe ktorého by som povedal, že väčšina Slovákov si šetrí málo a mali by si šetriť viac. Druhý pohľad je, že oni dnes každé piate euro z ich ceny práce dávajú do dôchodkového systému. Je to veľa alebo málo? Mali by dávať každé tretie euro? Navyše, Slováci majú, bohužiaľ, predstavu o bohatstve, ktoré obsahuje tehly, betón a škridly, a investujú hlavne do nehnuteľností. Pokiaľ sa podarí v budúcnosti rozbehnúť systém reverznej hypotéky, tak to znamená, že Slováci si vlastne šetria. Za takých okolností, ak by nadobudli nehnuteľnosť, tak banka im dokáže vyplácať mesačnú dávku až do smrti a takýmto spôsobom si zabezpečia doživotný príjem. Bolo by to však podmienené tým, že budú ochotní predať svoje domy a byty. To dnes kultúrne nezvládame.

Živnostníkom sa umožnilo platiť málo a v úvahe sa už nedošlo k tomu B, že budú aj málo poberať. Zároveň dnes nemáme systém, aby mohli ľahko živnosť speňažiť a vytiahnuť z nej peniaze postupným predávaním, rentou. Aký veľký je to problém?

Nikdy som nevidel prieskum, ktorý by vyčíslil, do akej miery sú si živnostníci vedomí, že ich dôchodok bude veľmi nízky. Bude to desať rokov, čo sa snažíme presadiť, aby existovalo niečo ako oranžová obálka, teda aby štát ľudí každý rok informoval: s takýmito príjmami do štátneho systému budete mať nárok na takýto dôchodok. Budete mať polovicu alebo tretinu priemerného dôchodku. Myslím si, že tieto informácie sú dôležité aj na to, aby si aj tí živnostníci, ktorí sú laxní k vlastným úsporám, boli vedomí, že budú mať nízke dôchodky zo štátneho systému.

O akej veľkej skupine hovoríme?

Máme skoro 400-tisíc živnostníkov a platiacich odvody je možno 200-tisíc. Vieme, že viac ako 80 percent z nich platí minimálne odvody. To znamená, že budú mať veľmi nízky dôchodok.

Aké kroky v oblasti dôchodkov očakávate od nastupujúcej garnitúry?

Jedna vec je, čo by som chcel, aby robili. Druhá vec je, čo očakávam, že budú robiť. Chcel by som, aby z dôvodu vysokého deficitu a rastúceho dlhu zrušili rodičovský dôchodok, 13. dôchodok, aby zachovali predlžovanie veku odchodu do dôchodku a aby nezavádzali predčasné valorizácie. To sú veci, ktoré si pri ekonomickej výkonnosti Slovenska, nedostatku zdrojov v školstve a zdravotníctve nemôžeme dovoliť. Chcel by som, aby dôchodkový systém bol skôr stabilný a aby sa dôchodková hodnota, na základe ktorej sa vypočítava dôchodok, valorizovala o nižšiu hodnotu, ako je to dnes nastavené. Pretože to je jediný spôsob, akým dokážeme do budúcnosti znížiť tú stratu, ktorú poistný systém bude vytvárať a už teraz vytvára.

Mal by štát aktívne podporovať súkromné sporenie na dôchodok formou daňových úľav? Alebo by to mala byť každého osobná zodpovednosť, do ktorej štát nehovorí?

Ja som v zásade fanúšik toho, aby boli ľudia zodpovední, za predpokladu, že sa zaujímajú o to, čo bude o 40 rokov. Objektívne však treba povedať, že mnoho ľudí vo veku 20, 30 rokov sa tvári tak, že toto je problém, ktorý sa ich netýka. Viem si predstaviť, že by štát poskytoval zvýhodnenie na dlhodobé sporenie, ale to sa dá aj rozumne nastaviť. Je však zbytočné motivovať ľudí, ktorí už také sporenie majú, a dať im k tomu daňovú výhodu. Zamerať sa treba skôr na ľudí, ktorí majú nižší príjem alebo sú v nižšom veku. Kľúčovú úlohu vidím v osvete, kde by mal štát zmeniť rétoriku o tom, že je schopný zabezpečiť pre všetkých do budúcnosti dôstojný dôchodok. My budeme čeliť takému obrovskému starnutiu, že bez vlastných úspor ľudíten dôstojný dôchodok nedosiahneme.

Mnohí mladí dnes zo žartu hovoria, že s dôchodkom od štátu na starobu ani nepočítajú, je im to vzdialené, a nielen kvôli času. Majú podľa vás dnes Slováci dostatočnú predstavu o tom, čo ich o desiatky rokov čaká?

Dôchodkový systém je akoby diamantová svadba na 60 rokov. Štyridsať rokov človek prispieva a 20 rokov ho poberá. Keď sa pozrieme o 60 rokov späť, tak zistíme, že na Slovensku boli zhruba tri dôchodkové systémy. Môže si 20-ročný človek myslieť, že za šesť dekád tu bude taký systém ako dnes? Z pohľadu sociálneho štátu v Európepriebežný systém, či sa nám to páči alebo nie, pravdepodobne bude existovať, ale bude menej štedrý. Minimálnu základnú dávku vždy vyplácať bude.

Ako sa teda zariadiť?

Je veľmi otázne, do akej miery si má človek v mladom veku odtŕhať od úst, aby mal v dôchodkovom veku pohodlný život. Nemusí to byť tá správna rovnica pre každého. Mnohí ľudia na dôchodku žijú skromnejšie a predtým si mohli užívať. Prípadne zvolia možnosť vzdelávať sa, investovať do vlastnej firmy, do svojho rozvoja. Podnikanie môže oslobodiť od nutnosti dôchodkový úspor. Ale nedá sa to zovšeobecniť. Mladí ľudia by sa mali hlavne zamyslieť, akým spôsobom chcú žiť na dôchodku oni, vedieť, ako taký dôchodok na Slovensku vyzerá, a podľa toho sa zariadiť už dnes.

Je reálne, že sa niekedy spoločnosť dostane do stavu, keď si budú ľudia na vlastné dôchodky zarábať výlučne sami?

Je to čím ďalej, tým menej reálne, a to kvôli voličskej demografii. Keď sa ľudia v dôchodkovom veku stanú takmer polovicou voličskej populácie, tak dôchodkový systém sa bude veľmi ťažko meniť, nebodaj liberalizovať.

V Rakúsku majú lekári možnosť úpravy času práce, tesne pred odchodom na dôchodok. Aké máme možnosti pre dôchodcov a predčasných dôchodcov u nás?

S Rakúskom by som nás neporovnával. Je to bohatšia krajina a jej sociálny systém má prvky, ktoré krajinu privádzajú do obrovských deficitov a dlhu nad 80 percent HDP. Slovensko má určite problém so súčasným nastavením predčasných dôchodkov. Vidno to na skokovom raste počtu ľudí, ktorí oň žiadajú. Dokážu si spočítať, že vďaka kombinácii predčasnej valorizácie alebo nižšieho rastu priemernej mzdy je to výhodné. Ľudia, ktorí si dokážu zabezpečiť príjem mimo pracovného pomeru, z toho určite budú profitovať. Z hľadiska ceny peňazí je lepšie zvlášť pre tých, čo majú horší zdravotný stav, mať tie peniaze hneď, ako o ne prísť vo veku nedožitých 80 rokov. To, koľko predčasných dôchodcov pribudne do systému, ho ako celok neohrozí, ale prispeje k strate, ktorú vytvára.

V čase, keď reálna mzda a kúpyschopnosť klesá aj pracujúcim, akú filozofiu by mala mať valorizácia dôchodkov? Mala by zachovávať ich kúpyschopnosť, alebo by sa mala odvíjať od toho, ako sa „darí“ tým, čo pracujú? Mali by aj dôchodcovia byť solidárni?

To je veľmi dobrá otázka, o ktorej sa u nás vôbec nehovorí. Kto s kým má byť solidárny v situácii, keď starobní dôchodcovia sú plne závislí od odvodov, ktoré platia pracujúci. My máme štandardne nastavenú valorizáciu na základe dôchodcovskej inflácie, ktorá by mala zachovať kúpnu silu dôchodcov, aby si dokázali kúpiť to isté pri priznaní dôchodku a aj o 15 rokov. Tento systém valorizácie má zmysel a zároveň znižuje deficit dôhodkového systému. Avšak v takejto kritickej situácii, keď vidíme reálny pokles miezd a zároveň dôchodky sú valorizované o infláciu, ktorú dôchodcovia pociťujú, je podla mňa nesprávne hovoriť o 13. dôchodku. Ten práve vyjadruje transfer bohatstva od tej aktívnej pracujúcej populácie smerom k tej neaktívnej. A to v situácii, keď aktívna populácia, ktorá vytvára hodnoty, z ktorých sa dôchodky vyplácajú, stráca na kúpnej sile.

Ako vidíte návrhy s rodičovským dôchodkom a 2 percentami?

Mňa dokáže zakaždým udiviť, ako politici dokážu presúvanie peňazí nazvať úsporami. Keď minister Tomáš zverejnil financovanie 13. dôchodku v budúcom roku, hovoril o tom, že ušetríme na rodičovskom dôchodku a použijeme prostriedky na 13. dôchodok. Lenže rodičovský dôchodok je niečo, čo bol čistý deficit pre verejný rozpočet a nemalo to v našom systéme vôbec byť. My ten deficit akurát premenujeme na 13. dôchodok. Ešte väčším prekvapením bolo špekulovanie o dvoch percentách z daní, ktoré zjavne nijako s dôchodkovým systémom nesúvisia. Rozbíjajú systém, ktorý tu existuje už mnoho rokov a má byť nahradený štátnou podporou mimovládnych organizácií. Okrem toho vláda chce teraz vyplatiť tristoeurovú dávku pre všetkých, čo má stáť ďalších 440 miliónov. Politici sa tešia, že z pôvodného stopäťdesiat eurového návrhu „vytriasli“ nakoniec tristo eur, a to všetko v situácii, keď máme sedemmiliardový deficit. „Nevytriasli“ však viac peňazí, akurát spôsobia väčší dlh.

Ako môžu dôjsť k takému záveru?

V ich logike to, že štát minul menej peňazí na kompenzácie cien energií, nie je ponímané ako príležitosť mať vďaka tomu menší deficit, ale ako možnosť tie peniaze rozdať podľa svojich priorít.

Mňa dokáže zakaždým udiviť, ako politici dokážu presúvanie peňazí nazvať úsporami. Deficit premenovali na trinásty dôchodok. 

30. 11. 2023 - HNonline.ak