Nový minister, staré triky - zamestnávatelia budú platiť sociálnu politiku Hlasu

Minister práce Erik Tomáš prišiel so svojou „atómovkou“. Navrhuje ďalšie skokové zvyšovanie minimálnej mzdy. A to nad rámec zvyšovania, ktoré so sebou prináša súčasný automat. Minister skloňuje číslo 60 % priemernej mzdy a bombastickú minimálnu mzdu na úrovni 1 000 eur. Spolu s tým sa automaticky zrýchli aj nárast príplatkov za prácu v noci a cez víkend, ktoré boli nedávno opätovne naviazané na výšku minimálnej mzdy. Navrhované zmeny sa tak dotknú mnohých zamestnávateľov po celom Slovensku.

Minister Tomáš tvrdí, že tieto zmeny musia byť do legislatívy zapracované kvôli novej európskej smernici. To ale nie je pravda. Smernica v žiadnom prípade nepredpisuje zvyšovanie našej minimálnej mzdy. Smernica totižto nepredpisuje žiadnu minimálnu mzdu. Dáva len odporúčanie. A navyše Slovensko to odporúčanie už dosahuje. Brusel odporúča, aby sa minimálna mzda približovala k 50 % priemernej mzdy. Slovenská minimálna mzda dosiahla minulý rok 700 eur a tá priemerná sa odhaduje na úrovni okolo 1 400 eur.

Problém je aj s ďalším návrhom ministra, aby v najbližších rokoch dosiahla minimálna mzda úroveň 1 000 eur. Tento cieľ sme totiž už tiež dosiahli. Ako je to možné? Tento rok budú zamestnávatelia platiť za zamestnancov s minimálnou mzdou 1 014 eur. To sú skutočné mzdové náklady súčasnej minimálnej mzdy. To je to, čo platí zamestnávateľ. To, že zamestnanec z toho uvidí na výplatnej páske len čosi viac ako polovicu (604 eur) nie je chyba zamestnávateľov, ale štátu, ktorý vyberá vysoké dane a odvody z práce. 

Okrem minimálnej mzdy sľubuje minister Tomáš aj rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To je trik, ktorým chce dosiahnuť cieľ smernice na zvýšenie zastúpenia slovenských zamestnancov v odboroch. Takto sa však nebuduje angažovanosť zamestnancov. Takto sa zabíja akákoľvek motivácia vstupovať do a zaujímať sa o odbory. Jednoducho načo by to mali robiť, keď sám štát zvyšuje mzdy a príplatky či kolektívne zmluvy sa vyjednávajú na úrovni odvetví. 

Tieto návrhy spolu predstavujú kompletnú plejádu politických pák ako robiť verejnú sociálnu politiku z vrecka súkromného sektora zamestnávateľov. Je to stará, „dobrá“ politika, ktorú pretláčali minulé ľavicové vlády z rokov ekonomického boomu. Možno si ešte spomeniete, išlo o roky 2013 až 2019, počas ktorých bolo „potrebné sa podeliť“  v čase, keď sa nám darí.

Náklady tejto politiky boli vtedy maskované ekonomickým rastom a poklesom priemernej miery nezamestnanosti, ktoré boli ťahané predovšetkým zahraničným dopytom. Ale aj napriek tomu napáchali škody predovšetkým v chudobnejších oblastiach, kde dlhodobo zakonzervovali dlhodobú nezamestnanosť. Ešte na konci roku 2019, v čase vrcholu ekonomického rastu, sme mali na Slovensku 8 okresov s mierou nezamestnanosti viac ako 13 %. Že na tento neutešený stav mala veľký vplyv minimálna mzda, potvrdili v štúdii dokonca samotní štátni analytici ministerstva financií – každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % medzi rokmi 2010 a 2018 znamenalo, že 14 tisíc ľudí prišlo o prácu. Dnes nie je situácia v chudobných okresoch o nič lepšia, len sa zmenila metodika úradov práce, čím sa umelo znížila miera nezamestnanosti v niektorých okresoch až o 5 percentuálnych bodov. 

Otázka za milión je, či Slovensko čaká v najbližších rokoch pokračovanie spanilej ekonomickej jazdy spred roku 2019. Ekonómovia posledný rok videli krízu za každým rohom. Tá neprišla, ale pokračujúcou energetickou krízou, vojnou na Ukrajine, obchádzaným Suezom, prudkým nárastom úrokov, či poklesom nemeckej priemyselnej produkcie dôvody na obavy z recesie skôr pribúdajú, ako ubúdajú. V tom prípade bude mať rozbehnutý kolotoč robenia sociálnej politiky na úkor zamestnávateľov v kombinácii s rozvrátenými verejnými financiami vážne negatívne dopady. A už sa to zďaleka nebude týkať len zaostávajúcich regiónov. Toto je hazard, ktorý si dovolí len politik, ktorého horizont uvažovania končí a začína volebným obdobím. 

16. 1. 2024 - SME Komentáre