Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou

V úrovni minimálnej mzdy Čechov výrazne predbiehame, a zdá sa, že ešte zrýchlime.

Debata o minimálnej mzde je na Slovensku často o emóciách a politicko-filozofickom presvedčení alebo o abstraktných argumentoch a varovaniach. Niekedy je dobré uzemniť miestnu debatu pohľadom na reálny príklad debaty za našimi hranicami. A na to nemôže slúžiť lepšie nikto ako Česi.

Najskôr zhrňme v krátkosti stav minimálnej mzdy a situáciu na trhu práce u nás a v Česku. Na Slovensku dosahuje tento rok minimálna mzda 750 eur. Priemerná mzda sa odhaduje na 1533 eur. Teda pomer minimálnej mzdy na priemernej dosiahol 49 percent.

Na porovnanie, v Českej republike je tento rok minimálna mzda 18 900 korún (748 eur), čo je nielen menej ako v SR, ale zodpovedá to 41,1 percenta očakávanej priemernej mzdy v tomto roku. V úrovni minimálnej mzdy tak Čechov momentálne výrazne predbiehame.

Pozrime sa teraz na situáciu na trhu práce. V Česku je priemerná miera nezamestnanosti pod štyrmi percentami. V dvoch najhorších krajoch zo štrnástich dosahuje úrovne 5-6 percent.

Na Slovensku je priemerná miera nezamestnanosti 5,4 percenta, a navyše máme tri kraje z ôsmich, kde je nezamestnanosť 9 až 10 percent. Ide o východ a juh Slovenska. To znamená, že na Slovensku trpí oveľa väčší podiel obyvateľstva oveľa vyššou nezamestnanosťou než v Česku.

Česká verzia

A teraz sa dostávame k otázke, ako sa tieto dva fakty o stave minimálnej mzdy a nezamestnanosti pretavujú do politickej diskusie.

V Česku oznámil minister práce, že pri súčasnom nastavení rastu minimálnej mzdy by táto do roku 2029 dosiahla úroveň 42,2 percenta priemernej mzdy. S tým nesúhlasia odborári a chcú ju zvýšiť. Zamestnávateľom sa zas nepáči, že minimálna mzda má rôzne stupne podľa náročnosti práce.

Vládou tak prešiel kompromisný návrh, ktorý sľubuje zvýšiť podiel minimálnej mzdy na priemernej na 47 percent do roku 2029. Zároveň však ruší platnosť stupňov náročnosti minimálnej mzdy na súkromný sektor.

Na Slovensku parným valcom

Ako sa na úrovni tripartity a vlády diskutuje o minimálnej mzde na Slovensku? Tu sa ide parným valcom.

Vládnym politikom a ministerstvu práce nestačí, že už teraz máme výrazne vyšší podiel minimálnej mzdy na priemernej, ako má Česko, a že tento pomer budeme mať vyšší, aj keď sa Čechom podarí naplniť ich smelé ciele do roku 2029.

Tu ministerstvo bez diskusie a šmahom ruky navrhuje zvýšiť rýchlosť rastu minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body. Čo to bude znamenať?

Na základe makroekonomických odhadov ministerstva financií z januára tohto roku a navrhovaného vzorca ministerstva práce dosiahne minimálna mzda v roku 2028 úroveň 55,4 percenta priemernej mzdy. To je extrémne vysoká úroveň.

Dokonca je to mimo odporúčaní Európskej únie, ktorá hovorí o 50-percentnom podiele na priemernej mzde. Nehovoriac o tom, že Slovensko je s veľkými regionálnymi rozdielmi a problémom dlhodobej nezamestnanosti krajina obzvlášť nevhodná na vysokú minimálnu mzdu.

To potvrdila aj štúdia IFP, podľa ktorej každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent znamenalo, že tisícky ľudí z chudobných okresov prišli o prácu.

To však nebráni ministrovi Tomášovi, aby bez diskusie tlačil na rýchlejšie zvyšovanie minimálnej mzdy.

Ak ministerstvo práce pretlačí zmenu vzorca a naplnia sa odhady, tak Slovensko sa dostane medzi krajiny EÚ s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň. Pred nami bude pravdepodobne len Grécko. To Grécko, kde je už dekády nezamestnanosť nad desiatimi percentami a kde sú dnešné reálne mzdy o 30 percent nižšie, ako boli v roku 2009.

A to Grécko, ktorého cestou sme sa vydali aj vo verejných financiách.

27.03.2024, SME Komentáre