Ekonomické reči - Prečo ženy zarábajú menej?

V stredu, 17. apríla 2024, sme vás opäť privítali na diskusnom formáte Ekonomické reči. V príjemnom a neformálnom prostredí sme pri káve/vínku/čaji debatovali o pay gape - teda rozdiele v platoch mužov a žien. Diskutujúcimi boli ekonómka Lucia Šrámková a analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Medzi najdôležitejšie postrehy Róberta Chovanculiaka patrili:

Muži sa koncentrujú skôr v IT, ženy skôr v zdravotníctve a školstve
Nie je to (pay gap) nejaká vedomá diskriminácia. Faktory ako odchod žien na materstvo či rozdielny výber povolaní dokážu celý ten rozdiel vysvetliť
Pay gap je veľmi vysoký napr. v Nemecku a Rakúsku a naopak veľmi nízky v Rumunsku a Poľsku. Ten pay gap neodráža úplne stav práv žien v danej krajine
Pay gap medzi oženenými a neoženenými mužmi je viac než 30 %
INESS urobil prepočet dávok a benefitov, ktoré dostane rodina po narodení 2 detí počas 5 rokov – a ak započítame aj to, že štát platí sociálne či zdravotné poistenie za ženu tak ide o 90 000 eur
Jedným zo spôsobov (nie populárnych) ako znížiť pay gap je znížiť dávky (napr. materskú) a počet rokov, ktoré je žena na materskej a rodičovskej dovolenke, aby šla skôr na trh práce
Právo na menštruačné voľno či voľno po spontánnom potrate zvyšuje náklady na zamestnávanie jedného pohlavia a môže priniesť nezamýšľaný negatívny dôsledok pre ženy na trhu práce
Pochopiť rozdiel medzi priemernými a marginálnymi nákladmi, to nevie vypočítať každý poslanec
Jedna štúdia skúmala 44 rokov dát a prišli na to, že v minulosti tam nejaká tá diskriminácia bola a teraz konvergovala prakticky k 0. Tá diskriminácia tam nie je, išlo o experiment v rámci ktorého posielali výskumníci životopisy na pracovné inzeráty v rôznych odboroch na rôznych univerzitách. Vo všetkých odboroch okrem ekonómie mierne zvýhodňovali ženy. Všetci mali stereotyp o stereotypoch
V Škandinávskych krajinách si oveľa menší podiel žien vyberá odbory (STEM - science, technology, engineering a Mathematics) ako vo východnej Európe. Tie krajiny, kde je najviac rovnosti, tam narastá ten gap. Tá hypotéza je, že ženy preferujú odbory, ktoré študujú ľudí pred odbormi, ktoré študujú veci
Čím viac je tá pomoc (marginalizovaným rómskym komunitám) decentralizovaná, tým je to efektívnejšie
Keby som bol nejaký zlý policajt, tak by som povedal, že ide o kúpenie si spotrebného emocionálneho statku mať dieťa. Môžeme to nazvať investíciou, že tá žena investuje

Medzi najdôležitejšie postrehy Lucie Šrámkovej patrili:

Je tam nejaká koncentrácia žien do odvetví, kde je im umožnená flexiblita, zosúladenie osobného a pracovného života a dostatočné pokrytie rizík ako OČR
Máme ten gap vysoký tým, že máme vysokú „pokutu za materstvo“. Materské dovolenky sú často reťazené. Je to výsledkom aj tých politík, ktoré máme nastavené - 3 ročná materská a žiadna povinná participácia otca
Narodením prvého dieťaťa príjem ženy klesá na nulu. No aj po 6 rokoch dosahuje príjem tej ženy len 55 % toho, čo by dosahoval, keby dieťa nemala. Potom je tam aj ten faktor odpracovaných hodín. Ešte aj 6 rokov po narodení prvého dieťaťa žena neodpracuje toľko hodín, koľko by odpracovala keby dieťa nemala
Ženy samozrejme robia viac neplatenej práce. Svetový priemer je, že žena robí denne 4 hodiny neplatenej práce a muž 1 hodinu
Krajiny založené na priemysle majú pay gap väčší, než krajiny založené na službách
Pokuta má byť rovnomernejšie rozdelená medzi tých dvoch rodičov
Výskumníci z LSE (London school of Economics) spravili takú štúdiu kde hľadali kauzalitu medzi zárobkami žien a mierou pôrodnosti a zistili, že ako ženy začali zarábať viac, začala klesať pôrodnosť. Ich model preukázal, že v istom bode keď sa uzavrie pay gap, dostane sa to všetko (starostlivosť o dieťa) do trhovej ekonomiky (čo môže znamenať napr. jasle od 6 mesiacov či väčšie zapojenie Au-pair pracovníkov)
Najefektívnejšia v zmenšovaní pay gapu je politika transparentnosti
Nejde len o odvetvia no aj o manažment, kde je žien (v manažmente) len tretina
Náš hlavný spoločenský problém je nájsť lepší balans medzi mužmi a ženami čo sa týka neplatenej práce a sflexibilniť trh práce
Máme marginalizované rómske osady, kde dievčatá nechodia do školy, keď majú menštruáciu. Tam vidím silný priestor na štátnu intervenciu
Robili sme pohovorový experiment, že či je tam diskriminácia Rómov a tam to jasne vyšlo. Robili sme to isté pre ženy, a tam sme diskrimináciu nenašli
Keď niekto iný zistil že ten iný má vyššiu mzdu, cítil sa horšie. A tak sa zvýšil rozdiel vo well-beingu tých najchudobnejších a najbohatších.
Daňový bonus na dieťa, to sú helikoptérové peniaze, ktoré pomáhajú viac bohatým než chudobným. To si Slovensko, samozrejme, nemôže dovoliť
Žien je oveľa viac na skrátených úväzkoch
Platy žien sú nižšie, rovnako dôchodky a riziko chudoby vyššie
Možnosťou je aj povinná kvóta 2,5 roka ku 0,5 roka pre muža. Máme už v legislatíve otcovskú dovolenku. Bolo cez 5000 poberateľov, najmä vysokopríjmoví muži išli na otcovskú
Väčšia inklúzia alebo zapojenie na trh práce pri ženách či marginalizovaných komunitách vedie k pozitívnym dopadom na spoločnosť
Je to ten spúšťač (to, že muž ide na otcovskú), že muž chce kariérnu zmenu
Problémom je aj to, že nemáme tabuľky na výživné...v Česku to majú odpásmované

Otázky:

Keď sa konali slepé pohovory do orchestrov v Amerike, tá úspešnosť žien sa výrazne zvýšila - diskriminácia ?
Ad rodové kvóty: bývalá východná Európa bola výrazne lepšia než západ v podiele vedeckých pracovníčok, tie bývalé režimy tlačili na emancipáciu žien. V XY podiel žien po zavedení kvót poklesol (Litva – 4/5)
My sme diskusiu o platoch zatomizovali na jedincov, pritom väčšina ľudí je v rodinách a tam si delia role. Existujú rodiny, kde žena dobrovoľne robí neplatenú prácu a muž viac pracuje. Ide o dohodu zvyčajne a je to tak v poriadku. Vôbec sa nediskutuje o spoločnom starobnom dôchodku. Keby sme sa pozerali na jednotky ako na domácnosť, my ho môžeme mať vyšší aj pri vyššom pay gape

Diváci sa spýtali diskutujúcich množstvo otázok o ekonomickej, sociálnej aj psychologickej stránke pay gapu. Spomenutý bol aj známy výskum ktorý ukázal, že po zavedení „slepých“ pohovorov do orchestrov v USA sa výrazne zvýšilo množstvo prijatých žien čo však iné výskumy nereplikovali. Rozoberal sa aj zaujímavý rozdiel medzi podielom žien - akademičiek vo východnej Európe a na západe. Kým na západe podiel žien pracujúcich v akademickej sfére je okolo polovice alebo nižší, vo väčšine východoeurópskych krajín je tento podiel väčší než jedna polovica pričom v Litve tvoria ženy až 80 % pracovníkov akademickej sféry. Na záver diskusie sa riešila aj otázka naratívu, ktorým sa na problematiku pozeráme, dobrovoľnosť rozdelenia povinností vo vzťahu a možnosti férovejšieho rozdelenia finančných benefitov prostredníctvom zákonov, ako je napr. spoločný starobný dôchodok manželov po vzore Švajčiarska.

Ďakujeme všetkým za účasť a výbornú diskusiu a tešíme sa na ďalšie stretnutie!