Pretitulované Slovensko. Pyrrhovo víťazstvo vysokého školstva
Neexistuje veľa ukazovateľov, v ktorých by sa slovenské školstvo mohlo pochváliť, že dosiahlo ciele, ku ktorým sa zaviazalo. Jedným takýmto ukazovateľom je podiel absolventov vysokých škôl medzi mladými ľuďmi. Keď sme vstupovali do EÚ, dosahoval tento podiel 14 %. Minulý rok sa dostal na 40%, čo zodpovedá cieľu, ktorý sme si kedysi dávno ambiciózne nastavili. To je tesne za priemerom EÚ (43 %) a predbehli sme napríklad Česko s konzervatívnejším cieľom (33,7 %) a Maďarsko (29,4 %). Za tento výsledok vďačíme hlavne ženám. Medzi mladými ženami má už skoro polovica vysokoškolský titul. Na Slovensku absolvuje vyšší podiel žien, ako je priemer v Európe.
Tento papierový úspech v titulovaní populácie však priniesol aj niekoľko nezamýšľaných dôsledkov. Prvým je rýchly nárast prekvalifikovanosti. To sú absolventi vysokých škôl, ktorí pracujú na pozíciách, ktoré vysokoškolské vzdelanie nevyžadujú. Slovensko dosiahlo v tomto ukazovateli Eurostatu najrýchlejší rast medzi rokmi 2008 až 2020 spomedzi všetkých krajín EÚ. Miera prekvalifikovanosti tu vzrástla o 12,7 p.b. a dosiala nadpriemernú úroveň 22,5 %. Podľa dát OECD dosahujú slovenskí absolventi vysokých škôl v zamestnaní dokonca najvyššiu mieru prekvalifikovanosti.
Tento vývoj vypovedá o tom, že veľká prívalová vlna študentov vysokých škôl z posledných dvoch dekád študovala často len pre titul a bez ohľadu na uplatniteľnosť na trhu práce. Potvrdzuje to aj vývoj mzdového bonusu absolventov vysokých škôl oproti absolventom stredných škôl. Ten klesá už dvanásty rok za sebou. Priemerný absolvent s vysokoškolským titulom zarobil v roku 2022 o 42 % viac ako stredoškolák, pričom v roku 2010 to bolo o 60 % viac.
Že nejde nutne o prirodzený vývoj, ukazujú medzinárodné porovnania. Na Slovensku došlo k druhému najvyššiemu prepadu mzdového bonusu z 15 vybraných krajín EÚ. Predbehlo nás len Maďarsko. A zároveň v mnohých krajinách ako Nemecko, Estónsko alebo Lotyšsko mzdový bonus vysokoškolského titulu v čase rástol.
K hodnoteniu titulovania je potrebné pripočítať aj špecifický kultúrny jav Slovenska v podobe nízkej hodnoty bakalárskeho titulu. Na Slovensku máme najvyšší podiel absolventov bakalárskeho štúdia, ktorí pokračujú na magisterské štúdium zo všetkých krajín OECD. Neuveriteľných 98 % študentov pokračuje za magistra, pričom v EÚ je to priemerne približne 60 %. Dĺžka vzdelávania študentov sa tak u nás zbytočne predlžuje.
Otázka teraz je, čo s tým. Ako zlepšiť kvalitu absolventov vysokých škôl. Okrem rôznych zmien na strane riadenia a fungovania samotných vysokých škôl hrá určite dôležitú rolu aj nastavenie spôsobu financovania. Zmeny sú potrebné na strane ponuky aj dopytu.
Na strane dopytu to znamená zaviesť určitú formu spolufinancovania samotnými študentmi. To pomôže zmeniť vnímanie štúdia zo spotrebného statku ako „predĺženie študentského života“ či „vzdelávanie len pre titul“ a stane sa z neho viac skutočná investícia do ľudského kapitálu, od ktorej majú študenti očakávať nejaký výnos v budúcnosti.
Toto spolufinancovania nemusí byť nutne formou platby za štúdium vopred. Vo svete je čoraz populárnejší systém financovania vzdelávania, keď študent spláca náklady svojho vzdelávania až spätne ako časť svojho budúceho príjmu. Tento systém využívajú v zahraničí súkromné stredné a vysoké školy, ako aj celé školské systémy, napríklad v Austrálii, vo Veľkej Británii a USA.
Na strane ponuky to znamená zmeniť spôsob financovania tak, aby vysoké školy mali viac „zainvestované“ do budúcnosti a kariéry svojich absolventov. To sa dá tým spôsobom, že významná časť zdrojov vysokých škôl bude pochádzať z poplatkov absolventov, ktoré začnú splácať po úspešnom zamestnaní sa. Takto dôjde k previazaniu budúcnosti vysokých škôl s budúcnosťou ich študentov a školy budú mať väčšiu motiváciu poskytovať perspektívne odbory s vysokou uplatniteľnosťou na trhu práce.
Takéto zmeny financovania na strane ponuky a dopytu by znamenali, že tie vysoké školy, fakulty a pedagógovia, ktorí nedokážu zabezpečiť dostatočnú pridanú hodnotu budú musieť postupne vysoké školstvo opustiť. Tak isto aj študenti, ktorí štúdium nemyslia vážne a berú ho len ako predlženie mladosti, si budú musieť dvakrát rozmyslieť, či im to za to stojí.
Výsledkom možno bude menej fungujúcich vysokých škôl a menej študentov na nich. To však nie je chyba zmien. To je ich žiadaná vlastnosť. Vzdelanie nie je samé o sebe zázračná mana, v ktorej chceme za každú cenu vykúpať čo najviac ľudí. Aj vzdelávanie musí mať zmysel. Byť relevantné a na konci dňa priniesť očakávané benefity. Aj vzdelávanie potrebuje spätnú väzbu.