Vo verejnej správe je vraj možné ušetriť viac ako 40 miliárd (SME)

BRATISLAVA 11. decembra (SITA) - Čo najväčšie
zníženie vplyvu vlády v ekonomike s perspektívou dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu je cieľom štúdie zameranej na úspory a
zdroje verejných financií. Vypracovali ju a v utorok predstavili zástupcovia
troch mimovládnych organizácií - INESS Inštitút ekonomických a spoločenských
analýz, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Nadácia F. A. Hayeka.

Podľa výsledkov štúdie, vypracovanej na základe vybraných ekonomických
údajov z roku 2006 a rozdelenej do troch oblastí, úspory vo verejných výdavkoch
by mohli dosiahnuť sumu 41,243 mld. Sk. Ako uviedol počas prezentácie štúdie
Radovan Ďurana z inštitútu INESS, uvedená suma je vyššia ako tohtoročný
očakávaný schodok štátneho rozpočtu v objeme 32,4 mld. Sk, pričom celkový
deficit verejných financií by mal v tomto roku predstavovať výšku 52,8 mld. Sk.

Autori štúdie ďalej zároveň predpokladajú, že príjmy verejnej správy by sa
mohli zvýšiť o 8,830 mld. Sk. Za ďalší možný zdroj príjmov pritom považujú
hodnotu štátnych aktív, ktoré možno privatizovať, v odhadovanej výške 192 mld.
Sk. Všetky navrhované úspory sú podľa Petra Gondu z Konzervatívneho inštitútu
M. R. Štefánika ekonomicky realizovateľné a mohli by sa použiť na financovanie
výpadku príjmov Sociálnej poisťovne. Zámerom štúdie nebola dôsledná analýza
všetkých oblastí verejných financií, zamerala sa len na 26 rôznych opatrení.
Keďže väčšina úspor sa dotýka opakovaných výdavkov, ich uplatnením by bolo
možné sanovať schodok Sociálnej poisťovne aj v nasledujúcich rokoch. Úspory by
podľa záverov štúdie nemali mať podstatný dopad na príjmovú situáciu ohrozených
sociálnych skupín.

Vo verejných financiách sú podľa Martina Chrena z nadácie F. A. Hayeka
zdroje nielen na prefinancovanie dôchodkového systému, ale aj na to, aby štátny
rozpočet hospodáril bez deficitu. Výsledky štúdie ukázali, že verejné zdroje sa
môžu použiť nielen na financovanie schodku Sociálnej poisťovne, ale takisto na
ďalšie znižovanie schodku verejných rozpočtov a daňového a odvodového
zaťaženia. "Takýto postup, ktorý by formou znižovania alebo aspoň
zastavenia rastu verejných výdavkov znižoval aj rozsah vplyvu verejnej správy
na ekonomický život jednotlivcov, by v krátkom čase priniesol pozitíva vo forme
zvyšovania hospodárskeho rastu, ako aj životnej úrovne občanov," tvrdia
autori štúdie. Za prekážku na tejto ceste považujú možný nedostatok politickej
vôle rozhodujúcich subjektov.

Medzi verejnými výdavkami by sa mohlo podľa štúdie najviac usporiť pri
znížení počtu zamestnancov ústrednej správy, a to o 9,2 mld. Sk. Napríklad
zníženie výdavkov na tovary a služby by malo priniesť úspory vo výške 7,5 mld.
Sk, racionalizácia miestnej štátnej správy 5 mld. Sk, nedorovnávanie priamych
platieb farmárom zo štátneho rozpočtu 3 mld. Sk. Príjmy verejnej správy by sa
mohli zvýšiť najviac zjednotením výberu daní a odvodov pod rezort financií, a
to o sumu 5,9 mld. Sk. Zrušenie podpory v nezamestnanosti by prinieslo ďalších
1,9 mld. Sk a zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľských subjektov 1
mld. Sk. Štúdia tvrdí, že príjmy z predaja vybraných štátnych aktív v podnikoch
by mohli dosiahnuť 145 mld. Sk a z privatizácie lesných a poľnohospodárskych
pôd odhadom 47 mld. Sk.

SITA, SME,
11.12.2007