INESS - 07.05.2008
Poštovné stojí úrady milióny, šetrí sa ťažko (SME)
Podľa Radovana Ďuranu z INESS sa pri súčasnom
znení zákona iné riešenia, ako posielať dávky poštou, hľadajú ťažko. Osobný
výber dávok na úradoch zase by podľa neho znamenal personálne výdavky.
Úrady na Slovensku by mohli veľa ušetriť, keby nemuseli
posielať poštou peniaze a rôzne zásielky. Stačilo by peniaze posielať na účet v
banke a písomnosti elektronicky.
BRATISLAVA. Aj v čase bankových účtov a elektronickej pošty musia niektoré
úrady na Slovensku peniaze a listy posielať poštou.
Úrady práce vlani minuli takmer 95 miliónov korún
na to, aby ľuďom poslali sociálne dávky. Ministerstvo práce to píše v návrhu
svojho záverečného účtu za minulý rok.
Pri dávke v hmotnej núdzi, ktorá patrí najchudobnejším ľuďom, nie je iná
možnosť. Zákon neumožňuje poukazovať dávku na účet v banke, tvrdí Viliam
Holeva, riaditeľ úradu v Bardejove.
„Niektorí z týchto ľudí nemajú svoje účty a u nás neexistujú pokladne na
úradoch,“ povedala hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica
Lehocká.
Výdavky na poštu sú nutné
Aby mohol vyplatiť jednu dávku, zaplatí úrad Slovenskej pošte 17,90 koruny.
Koľko minie na poštovné spolu, závisí najmä od počtu poberateľov dávky.
Napríklad úrad v Banskej Bystrici minie približne 100-tisíc
korún mesačne. Keďže dávka sa spravidla vypláca každý mesiac, ročne je
to 1,2 milióna.
Splnomocnenec vlády pre informačnú spoločnosť Pavol Tarina hovorí, že úrady
môžu postupovať iba podľa zákona, takže musia používať poštu, kým parlament
zákon nezmení.
Iné dávky môžu ísť na účet
Okrem dávok pošta doručuje aj niektoré rozhodnutia, výzvy a iné dôležité
písomnosti, najmä ak si ich adresát nemôže prevziať osobne. Dávka v hmotnej
núdzi sa každý rok zvyšuje, takže úrad musí zmenu jej výšky oznámiť
poberateľovi.
Ostatné sociálne dávky sa môžu posielať na bankový účet. Ide napríklad o
prídavky na deti, rodičovský príspevok, príspevky pri narodení dieťaťa a na
pohreb, ako aj o príspevky pre ťažko zdravotne postihnutých.
V tomto prípade záleží len na žiadateľovi, či chce peniaze dostávať na účet
v banke alebo nie. Ak účet nemá, môže požiadať o to, aby mu príspevok chodil
poštou.
„Výplata v hotovosti vyhovuje najmä starším občanom a občanom žijúcim na
vidieku,“ tvrdí Lehocká.
Elektronizácia by pomohla
Ministerstvo vnútra, ktorému podliehajú aj hasiči, polícia či obvodné úrady,
vlani vynaložilo na poštovné 80 miliónov korún.
„S rozsiahlymi kompetenciami súvisí aj objem korešpondencie,“ povedala
Silvia Miháliková z komunikačného odboru ministerstva.
Viceprimátor Šale Jozef Mečiar si myslí, že drvivá väčšina komunikácie
úradov s úradmi alebo s občanmi a firmami by už mohla prebiehať elektronicky.
„Ak začneme využívať elektronický podpis, ušetríme čas, poštové náklady a
množstvo ďalších nákladov.“
Čo by sa dalo spraviť
za 100 miliónov
Najviac peňazí na poštovné pri vyplácaní dávok vynakladá Sociálna poisťovňa.
Minulý rok poštou posielala niektorý z dôchodkov približne 860tisíc ľuďom.
Pošte za to zaplatila 220 miliónov korún.
Sociálnej poisťovni zákon umožňuje posielať penzie aj na účet a ona túto
možnosť medzi dôchodcami aj propaguje.
Úrady práce na poštovné minuli 95 miliónov korún,
čo zodpovedá napríklad sume, ktorú Liga proti rakovine vyzbierala na pomoc
onkologickým pacientom za prvých desať rokov svojej existencie.
Keby sa sociálne dávky nemuseli posielať poštou, peniaze by mohli napríklad
zlepšiť situáciu najchudobnejších ľudí alebo rodín. Dávku v hmotnej núdzi
poberá takmer 179-tisíc ľudí. Keby sa medzi nich rozdelili výdavky na poštovné,
na každého poberateľa by vyšlo raz ročne 530 korún.
Radovan Ďurana z Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz – INESS hovorí, že pri súčasnom znení
zákona sa iné riešenia, ako posielať dávky poštou, hľadajú ťažko. „Osobný výber
dávok na úradoch zase by znamenal personálne výdavky.“
Ak by sa zákon zmenil, úrady by nemuseli automaticky na poštovnom ušetriť.
Tak ako Sociálna poisťovňa, aj oni by mohli posielať dávky elektronicky len
tým, ktorí s tým súhlasia a majú účet v banke.
awards
