Repríza po troch rokoch (SME)

Po troch rokoch sa na politické javisko vracia hra
na znižovanie spotrebných daní z pohonných hmôt. S úplne identickým
návrhom, s akým prišiel v roku 2005 vtedajší opozičník Fico, dnes prichádza
terajší opozičník Mikloš. Spotrebná daň sa ma znížiť o 90 halierov na
liter pri benzíne a o 1,8 koruny pri nafte.

Jedná sa o vskutku komickú situáciu. Zápletka zostala
rovnaká, iba dvaja hlavní herci si vymenili úlohy. Premiér Fico teraz proti
svojmu vlastnému návrhu spred troch rokov používa identické argumenty ako používal
vtedajší minister financií Ivan Mikloš. A Mikloš dnes argumentuje ako Fico
kedysi. Zábava bokom, je to dobrý nápad?

Áno. Aj po troch rokoch mu možno málo čo vytknúť. Dane
tvoria viac ako polovicu ceny pohonných hmôt. Znamená to, že zo 40 korún
za liter benzínu dostane šejk, tanker, ropovod,
rafinérka a pumpár, čiže subjekty, ktroré priložili ruku k dielu 18
korún. Slovenský štát, ktorému v súvislosti s benzínom nevďačíme za
nič, dostane 22 korún. Čo sa týka spotrebných daní, tie máme jedny
z najvyšších v Európe. Vedeli ste, že v celej Európkej únii dnes
nenájdete okrem Bulharska lacnejšej nafty ako u nás? Problém je
v tom, že iba ak jej cenu očistíte o všetky dane. Ak započítate dane,
hneď sa prepadneme na 18. miesto.

Neporušíme znížením spotrebných daní zaväzky voči EÚ, ktorá
stanovila ich minimálnu úroveň? Ani náhodou. To by sme spotrebné dane benzínu
alebo nafty museli znížiť o viac ako 4 koruny na liter. Momentálnemu
nastaveniu totiž aj vďaka silnejúcej korune (čiastky v našich zákonoch sú
v korunách, EÚ ich stanovuje v eurách) „vďačíme“ za to, že pri nafte od
nás štát vyberá o 50% viac ako po nás žiada EÚ, pri benzíne „iba“ o 35%.
Aj keby sme dane znížili o viac ako 2 koruny na liter, stále by sme boli
nad minimom, ku ktorému chce ambiciózna Európska komisia dospieť v roku
2014 (čo však zatiaľ Európsky parlament vehementne odmieta).

Ale čo bude mať z toho spotrebiteľ? Nezhrabnú všekto predajcovia?
Nie. Zníženie spotrebných daní predstavuje fakticky zníženie nákladov
a malo by preto pozitívny vplyv na cenu pohonných hmôt. Samozrejme predstava,
že keď znížim spotrebnú daň o 2 koruny, klesne zajtra cena benzínu
o tú istú sumu, je asi taká realistická ako očakávanie, že nás pred
celosvetovým rastom energetických surovín ochráni štátna regulácia cien.
O úsporu z dôvodu znížených daní by sa podelili spotrebitelia,
distribútori a výrobcovia. Ako, to nech zisťujú prognostici, definitívnu
odpoveď však dá len trh. Isté je len to, že k úsporám naozaj dôjde. Skeptici, tvrdiaci, že takýto krok by neviedol
k zníženiu ceny (prípadne jej pomalšiemu rastu), keďže pumpári
a výrobcovia by boli hlúpi dobrovoľne ceny
znižovať, by mali vysvetliť, prečo potom klesá cena benzínu po poklese
ceny ropy alebo posilnení koruny. Napríklad konečné ceny benzínu na čerpacích
staniciach klesli o viac ako jednu korunu v priebehu posledných 7
rokov najmenej 14 krát. Kým v júli 2007 stál liter 95ky vyše 40 korún,
počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa prepadol do okolia 35 korún. Ten
zázračný mechanizmus sa volá konkurencia.

A čo dopad na verejné financie? Prvé odhady hovoria
o výpadku príjmov vo výške 4-6 miliárd korún za rok. Naozaj na to nemáme?
Ani pri 10% raste hospodárstva a dramatickom raste daňových príjmov? Tento
rok od nás štát vyberie o 30 miliárd korún viac ako za rok minulý. Podľa
Ceny štátu tak zaplatíme na daniach v priemere na občana a rok o 5 300
korún viac. Ak ani v takto štedrých časoch nevie byť štát veľkorysý
a znížením spotrebných daní plošne podporiť celú ekonomiku, znamená to, že
problém treba hľadať v jeho výdavkoch. Tie rastú niekoľkonásobne
rýchlejšie než predpokladaná inflácia. Štát tak pripomína deravý kýbeľ.
Akokoľvek rýchlo doňho nalievate aj tak v ňom nič neostane. Jediným
riešením je preto liať menej a pomalšie a to sa dá dosiahnuť len znižovaním
daní.

Bez ohľadu na motivácie súčasného alebo minulého zástancu znižovania
spotrebných daní, jedná sa o dobrý nápad, ktorý by sa mal zrealizovať. Ak
bude zároveň sprevádzaný potrebnými škrtmi vo výdavkoch, dopady na verejné
financie budú minimálne. Toto opatrenie by v budúcnosti zmiernilo dopad rastu
ceny ropy na slovenské hospodárstvo a vláda by tak spravila svoj prvý
efektívny krok na podporu dlhodobého rastu slovenskej ekonomiky.

Juraj Karpiš

INESS

SME, 16.
5. 2008 | Juraj Karpiš (Autor je analytik INESS)

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na , prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.