Keď sa upchá dôchodková rúra

História dôchodkov sa začala písať už v neskorom stredoveku, najmä v baníctve. Prvé vdovské fondy podobné dôchodkom sa zjavili v polovici 17. storočia na území Nemecka.

Dôležitý míľnik v rozvoji štátnych dôchodkov a dôchodkového systému sa udial v Spojených štátoch amerických. Práve počas obdobia Občianskej vojny (1861 – 1865), keď obe strany konfliktu začali vyčerpávať svoje rezervy, a nedarilo sa im prilákať do armády nových členov, zaviedli pre vojakov istú formu dôchodku. Tá bola vyplácaná buď pri úmrtí počas bojov, alebo ako starobný dôchodok. Ešte v roku 2012 bol záznam o dvoch vyplácaných penziách z Občianskej vojny (deťom vojakov).

Na starom kontinente sme si na dovtedy nepoznaný sociálny výdobytok museli počkať ešte ďalších dvadsať rokov. Na území dnešného Nemecka sa Bismarck rozhodol ľudom pri dosiahnutí určitého veku garantovať zaslúžený odpočinok.

Hlavným dôvodom bol pokles produktivity práce vo vyššom veku. Priaznivá bola však aj štruktúra vtedajšej spoločnosti. Sociálne zloženie pripomínalo tvar pyramídy, takže na pomerne malú časť spoločnosti – dôchodcov sa skladala pracujúca časť spoločnosti platiaca odvody. Tie boli následne prerozdelené medzi skupiny obyvateľov vo vyššom veku. Za najväčších „zneužívateľov“ toho modelu môžeme považovať ľudí, ktorí sa do systému počas svojho aktívneho veku nezapojili, ale vo svojom dôchodku už dávku aktíve poberali.

Takýto systém sa využíva takmer v rovnakej podobe do dnešných dní. Najvýstižnejšie by sme ho mohli prirovnať k rúre. Všetky jeho súčasné príjmy sa ihneď prerozdeľujú medzi poberateľov dôchodku. Pri populačnej explózií, ktorá nastala v povojnovom období od 1945 až 1960 sa tento model javil ako bezproblémový a nejavilo sa, že by ho bolo nutné opravovať. V tom čase bola veľmi vysoká pôrodnosť, na základe čoho je model postavený.

Graf 1: Vývoj pôrodnosti v SR 1950-2013 Zdroj: Štatistický úrad

Posledným výstrelom na území Československa boli tzv. „Husákove deti.“ Ako ilustruje graf 1. pôrodnosť kulminovala okolo roku 1980 a následne je badateľný permanentný pokles. Nepomáhajú ani mnohočlenné rodiny a tak štatistiky udávajú približne 1,34 detí na ženu. Napriek snahám štátu podporiť mladé rodiny zvýšením rodičovského príspevku a materskej, môžeme vidieť evidentný problém.

Tým, že populácia starne a pôrodnosť klesá, populačná pyramída sa začína otáčať. To znamená, že počet prispievateľov klesá a vyhliadky na ich rast nie sú práve ružové. „Rúrový“ sociálny systém sa nám začína rozsýpať pred očami je najvyšší čas ho opraviť. Ale prečo sa s tým už nezačalo ?

Značný vplyv nato má aj striedanie politických cyklov. Obyvatelia, ergo voliči, sú veľmi hákliví na slová ako reforma a zmena, preto skôr prevláda snaha o udržanie statusu quo. Na ilustráciu môže poslúžiť nasledujúci príklad. Predstavme si určitú spoločnosť ako dom a jej problémom je zatekajúca strecha. Zodpovedný hospodár by počas priaznivého počasia pristúpil k strhnutiu starej strechy, aby bol pripravený na najbližšiu sezónu dažďov.

Politika je však umením možného. A tak v záujme udržania statusu quo sa politická moc často snaží odkladať problémy na neurčito. Respektíve často prinesie len krátkodobé riešenia ktoré tak postačujú len na dĺžku ich volebného obdobia. Pokiaľ sa vrátime k nášmu príkladu so zatekajúcou strechou, politici namiesto výmeny počas slnečného počasia pristúpia radšej k zhromažďovaní vedier, do ktorých bude počas dažďového obdobia kvapkať.

Aké sú však ponúkané riešenia ?

1. Zvýšenie počtu zahraničných pracovníkov na území Slovenska. To by prispelo zvýšeniu príjmov do Sociálnej poisťovne a taktiež pomeru pracujúcich k poberateľom penzií. Podľa Eurostatu má Slovensko spoločne s Poľskom najnižší podiel zahraničných pracovníkov na celkovej zamestnanosti.

Graf 2: Podiel zahraničnej populácie na území SR (vlastné spracovanie podľa: OECD)

2. Ďalšou potenciálnou úpravou je posúvanie veku odchodu do dôchodku. Väčšina európskych krajín už k tomuto kroku pristupuje, posuny veku sú však často len kozmetické. Vývoj liekov a technológií nám umožňuje žiť zdravý a plnohodnotný život dlhšie ako v minulosti. Dôvod prečo si tento pokrok neuvedomujeme, je nelichotivý stav slovenského zdravotníctva. Spomedzi krajín EÚ sa naši občania dožívajú najmenej rokov v zdraví.

3. Pomôcť by taktiež mohlo zvýšenie odvodov. Tu však minimálne na Slovensku nie je veľký priestor, keďže aj v rámci EÚ zaradujeme naše odvody k najvyšším. Ich ďalšie zvyšovanie by mohlo priniesť aj negatívne dopady v podobe zvýšenia čiernej práce. Celkovým dopadom by tak mohlo byť síce zvýšenie odvodov, ale celková vybraná suma by sa zmenšila. Rovnako by mohlo dôjsť aj k zníženiu starobných dôchodkov, avšak tu sa dostávame na politicky tenký ľad. Ku koncu roka 2016 Sociálna poisťovňa vyplácala približne 1,05 milióna starobných dôchodkov. Segment voličov takejto veľkosti je niečo, čo si nemôže znepriateliť žiadna politická strana. Ba práve naopak. Pokiaľ by bola účasť na voľbách rovnaká ako pri parlamentných voľbách v roku 2016, hlasy všetkých starobných dôchodcov by priniesli jednej stane až 40 percentný podiel hlasov. S vysokou pravdepodobnosťou by sa táto strana stala víťazom volieb. Preto sa politici pred voľbami často predháňajú, kto dá viac.

4. Záverečnú možnosť prináša vytvorenie osobného konta pre každého sporiteľa respektíve zvýšenie odvodu do druhého dôchodkového piliera. Všetky vložené zdroje do prvého tzv. „rúrového“ dôchodkového systému vám nezaručujú žiadny budúci dôchodok, keďže sú v rovnakom čase prerozdelené medzi súčasných poberateľov starobného dôchodku. V druhom pilieri je vedený účet pod vašim menom, ktorý v prípade úmrtia sporenia je predmetom dedičského konania. Nevýhodou je značne oklieštený priestor pre investície, pre dôchodcovské správcovské spoločnosti v podobe neustále meniacej sa regulácie, ktorá vymedzuje riziko, ktoré môže byť podstúpené. Vláda sa však v roku 2012 rozhodla ísť zlým smerom a odvod do druhého piliera okresala z pôvodných 9% na 4% hrubej mzdy. Tieto zdroje sú však veľkých lákadlom pre oportunistických politikov, ktorí si neváhajú hojiť svoje fiškálne rany na úkor budúcich dôchodkov. Podobnému lákadlu už podľahli aj naši susedia v Poľsku a Maďarsku. Od roku 2017 však vláda naplnila svoj sľub a do druhého piliera pôjde každoročne o 0,25% viac z vašej hrubej mzdy. Zvyšovanie odvodu je naplánované až do roku 2024, keď sa odvod ustáli na šiestich percentách. Ostáva len dúfať, že namiesto zháňania kýbľov počas slnečných dní politici pristúpia k zodpovedným reformám dôchodkového systému. Aby nám o pár rokov nepadol na hlavu.

Graf 3: Štruktúra populácie EU-28 (2015-2080) (vlastné spracovanie podľa: Eurostat)