INESS - 13.08.2008
Nižšie odvody pomôžu viac než bonus (Pravda)
Ministerstvo financií prichádza s návrhom
zaviesť tzv. zamestnanecký bonus. Od tohto kroku si sľubuje zvýšenie
zamestnanosti, resp. zníženie miery dlhodobej nezamestnanosti formou rušenia
bariér zamestnávania, jednou z ktorých je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie
lacnej práce.
Zamestnanecký bonus je
postavený na princípe negatívnej dane, ktorý hovorí, že nízkopríjmové skupiny
nielenže nebudú platiť žiadnu daň (ako doteraz vďaka vysokej nezdaniteľnej
časti základu dane), ale naopak, čistý príjem sa im ešte zvýši formou priamej
platby od štátu. Tento krok, ktorý nás bude v rokoch 2010 a 2011 stáť
asi 400 miliónov korún, určite môže nízkopríjmovým skupinám pomôcť. Otázka je,
či neexistuje efektívnejšie riešenie.
Inštitút finančnej politiky na
Ministerstve financií vo svojom komentári k návrhu zaviesť zamestnanecký
bonus píše, že druhá alternatíva, ako nízkopríjmovým pomôcť, je znížiť
daňovo-odvodové zaťaženie lacnej práce. Nevedno, prečo sa na Ministerstve
financií priklonili k prvému návrhu, Druhá alternatíva má totiž výhody,
z ktorej by neprofitovali iba zamestnanci, ale celý slovenský pracovný
trh.
Na to, aby sme vedeli obe
alternatívy porovnať, však potrebujeme poznať slabé miesta nášho pracovného
trhu. Prečo máme v európskom priestore rekordný podiel 71% dlhodobo nezamestnaných
na všetkých nezamestnaných? Okrem historických súvislostí – niektoré vrstvy
obyvateľstva sú momentálne ťažko zamestnateľné - nájdeme odpoveď aj v motiváciách. Súčasný stav je spôsobený
nevhodným nastavením sociálnych platieb (a z neho vyplývajúcej pasce
neaktivity) v kombinácii s vysokým odvodovým zaťažením a minimálnou mzdou. Tieto
parametre obmedzujú vytváranie nízkopríjmových pracovných miest zamestnávateľmi.
Štúdia Svetovej banky Paying Taxes 2008 ukazuje, že Slovensko patrí do smutnej
TOP 10 spomedzi 178 krajín sveta, v ktorej zamestnávatelia platia za
svojich zamestnancov najvyššie odvody.
Avšak aj samotný nezamestnaný
má len veľmi nízku finančnú motiváciu vrátiť sa do zamestnania z dôvodu
nízkeho alebo dokonca negatívneho rozdielu medzi poberanými dávkami
a čistým príjmom po návrate do práce. Je priemerných 120 Sk mesačne, ktoré
sa navyše vyplatia naraz v jednej platbe za rok ako zamestnanecký bonus,
dostatočný stimul na rozhodnutie zamestnať sa?
Namiesto administratívne
náročného zamestnaneckého bonusu, ktorý vyžaduje zaplatenie daní a následne ich
vrátenie (z čoho odhadom 10% padne na administratívne náklady), považujeme za
efektívnejšie a úspornejšie riešenie zníženie odvodového zaťaženia nízkych miezd.
Konkrétnu formu sme predstavili už pred 2 rokmi aj my. Toto opatrenie na
rozdiel od bonusu nevyžaduje spätné prerozdeľovanie daní ani individuálne
spracovávanie daňového priznania. Návrh reaguje na kritickú skutočnosť, že už
prvá koruna minimálnej mzdy podlieha súčasným sadzbám odvodov, čo znižuje
finančný rozdiel medzi stavom poberania dávok a pracovaním. Podstatné
zníženie odvodového zaťaženia pri nízkych mzdách, ktoré by postupne rástlo
a súčasnú úroveň sadzieb odvodov dosiahlo okolo hrubej mzdy 11 500 Sk,
má okrem nižších administratívnych nákladov výhodu aj v tom, že zamestnanci
na svojich výplatách pocítia viac peňazí okamžite. Vidina dvoch tisícok
zamestnaneckého bonusu vyplatených za viac ako 12 mesiacov asi silnou
motiváciou nebude. Nižšie mzdové náklady vďaka nižším odvodom by zase
zamestnávateľom okamžite uvoľnili prostriedky, ktoré by mohli použiť na
vytváranie nových pracovných miest. Iste, ide o komplexné riešenie, ktoré musí
byť sprevádzané škrtaním a racionalizáciou vo výdavkoch verejnej správy. Sociálna
poisťovňa vyberie menej prostriedkov, tento deficit však môže byť sanovaný
transferom ušetrených prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ťažko si možno
predstaviť lepšiu príležitosť na realizáciu tohto riešenia, ak nie v čase
rekordného rastu hospodárstva a daňových príjmov štátu.
Z triumvirátu zle
nastavené sociálne platby – minimálna mzda – vysoké odvody, ktorý tak negatívne
pôsobí na slovenský pracovný trh a postavenie nezamestnaných, by bolo možné
bezbolestne zmierniť pôsobenie aspoň jedného z nich. Pri ostatných na to
zrejme počas pôsobenia sociálnej vlády neostane priestor.
Richard Ďurana, INESS
článok vyšiel v skrátenej
a upravenej podobe
awards
