Vyššie úroky stlmí inflácia (SME)

Ako povedal dňa 16.8.2008 pre denník SME Juraj
Karpiš z INESS, inflácia znevýhodňuje nízkopríjmové skupiny a bohatších
núti investovať.

BRATISLAVA. Ak sa niekto teší, že mu banka úročí jeho úspory
na ročnom termínovanom vklade štyrmi percentami, mal by myslieť aj na to, že mu
zo zdaneného výnosu ukrojí inflácia. Podľa odhadov ekonómov by v polovici
budúceho roka mala medziročná inflácia dosiahnuť asi 3,6 percenta. Úspory
klienta sa reálne zhodnotia zrejme len málo.

Môže to byť aj horšie a aj na tradičných trhoch. V Spojených
štátoch vystúpala inflácia v júli už na 5,6 percenta. Ročná úroková sadzba
LIBOR, od ktorej tamojšie banky odvíjajú úročenie ročných vkladov, sa pred
rokom pohybovala medzi 5,20 až 5,40 percenta. Dolárové úspory ľudí, ktorí ich
pred rokom dali na termínovaný účet, sa tak reálne znehodnotili.

Záporné reálne zhodnotenie vkladov sme v minulosti zažili aj
na Slovensku. „Súviselo to s vysokou infláciou po skončení cenovej regulácie,“
povedal analytik VÚB Martin Lenko.

Vysoké marže bánk

Aký je reálny výnos, závisí aj od toho, s akou infláciou
úroky porovnávame. „Mali by sa porovnávať s cenami tovarov, na ktoré sa
spravidla šetrí. Elektrinu ani plyn si do zásoby nemôžeme kúpiť,“ hovorí
analytik ČSOB Marek Gábriš. Ide o jadrovú infláciu, ktorá je nižšia ako
celková, lebo je očistená od cien energií a nepriamych daní. Podľa odhadov ČSOB
by v ďalšom roku mala dosiahnuť 3,4 percenta.

Koľko banky dajú klientom na termínovanom účte, závisí od
vývoja úrokov na medzibankovom trhu a od marže, ktorú si účtujú. „Banky na
Slovensku si niekoľko rokov držali vysoké úrokové marže,“ hovorí hlavný
analytik Trend Analyses Ján Kovalčík. Kým banky pri úveroch pre podnikateľov
boli podľa neho nútené marže stlačiť, pri pôžičkách pre obyvateľstvo sa to
nestalo. „Teraz sa konečne znižujú,“ povedal Kovalčík.

Dôvod je jednoduchý. Ľudia na Slovensku sú veľmi
konzervatívni. „Banky vidia, že ľuďom nejde až tak o výšku úroku ako o jeho
garanciu. Populárne sú napríklad produkty, ktoré garantujú 0,1 percenta,“
povedal analytik Symsite Research Vladimír Dohnál.

Banky si to môžu dovoliť aj preto, že ľuďom chýbajú
alternatívy, ako by mali s peniazmi naložiť. Keďže sú spravidla konzervatívni,
väčšinu svojich úspor držia na vkladoch v bankách. V niektorých veľkých bankách
aj polovicu alebo dve tretiny vkladov držia na bežných účtoch, ktoré sú úročené
podstatne menej.

Slabá konkurencia

„V mnohých oblastiach, medzi nimi aj pri termínovaných
vkladoch, neexistuje cenová konkurencia. Veľmi predražené sú aj spotrebné úvery
bánk,“ myslí si analytik Symsite Research Vladimír Dohnal.

Banky nenúti zvyšovať peniaze ani to, že majú dostatok
zdrojov. Objem vkladov totiž výrazne prevyšuje objem poskytnutých úverov.

„Platí pravidlo, že
inflácia znevýhodňuje nízkopríjmové skupiny a bohatších núti investovať,“
povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.

Ak niekto investuje do podielových fondov, väčšinou do tých,
ktoré patria rovnakej banke. Tie tak majú istý zárobok z rôznych poplatkov.

Dvojciferné úroky a
nízka inflácia sú anomália

Kto si prišiel pred vyše desiatimi rokmi uložiť peniaze na
termínovaný účet v banke a tá mu ponúkla ročný úrok desať percent, mohol sa
len chytiť za hlavu, že nestihol dvojnásobne vyšší úrok. No mohol dopadnúť aj
horšie. Napríklad, keď skrachovala niektorá z vtedajších štátnych bánk a
klient banky nedostal späť všetky svoje úspory, lebo Fond ochrany vkladov ich
chránil len do určitej výšky.

Začiatkom druhej polovice 90. rokov banky bežne úročili
vklady viac ako dvadsiatimi percentami. Nebolo to však preto, že sa štátu,
bankám či firmám u nás darilo. Práve naopak. Štátne banky trápili zlé úverové
portfóliá a štátu, teda ich vlastníkovi, boli ochotné požičať peniaze len za
vysoký úrok a na krátke obdobie.

Štát mal v tom čase veľký apetít po peniazoch. Keďže
rating krajiny nebol nijako pôsobivý, zahraničné pôžičky neprichádzali do úvahy.
Aby štát vykrýval štátny dlh, vydával korunové dlhopisy, pričom od bánk si
bol ochotný požičať aj za 20 percent.

Pred koncom Mečiarovej vlády si tak banky medzi sebou
požičiavali s 28percentným úrokom. Od týchto sadzieb sa odvíja aj úročenia
vkladov v bankách.

Inflácia bola v tom čase na Slovensku podstatne nižšia. Už
v roku 1995 sa dostala pod desať percent. Podľa ekonómov to bolo spôsobené
tým, že štát držal ceny energií či nájomného na nízkych úrovniach umelou
reguláciou.

Úrokové sadzby začali klesať po tom, čo sa z bánk do
štátnej Konsolidačnej banky previedli zlé úvery v objeme asi 100 miliárd
korún (3,3 miliardy eur) a štát začal míňať obozretnejšie.

SME, 16.
8. 2008 | Marianna Onuferová