INESS - 05.09.2008
Slovensko má víziu. Jej osud spečatia politici (Hospodárske noviny)
Materiál Dlhodobá vízia rozvojaslovenskej spoločnosti komentoval pre Hospodárske noviny dňa 5.9.2008
Radovan Ďurana z INESS. Podľa neho je tendencia súčasnej vlády zakazovať
zisk každému, kto jej príde do rany, spôsob, akým reaguje na súkromné
vlastníctvo a súkromné iniciatívy, v príkrom rozpore s hospodárskym rastom.
Do roku 2030 by reálne mzdy na Slovensku mohli dosiahnuť 65 až
75 percent úrovne, ktoré v tom čase majú mať najvyspelejšie štáty Európskej
únie. Vlani to bolo len 44 percent. Slovensko by sa tak malo výrazne priblížiť
k najrozvinutejším ekonomikám. Napriek tomuto dobiehaniu bude o dvadsať rokov
životná úroveň našich obyvateľov stále nižšia ako v štátoch pôvodnej európskej
pätnástky.
Hrubý domáci produkt Slovenska má ročne rásť o 3,3 až 3,8 percenta, pričom v
únii by to malo byť okolo dvoch percent. K týmto údajom dospeli slovenskí
ekonómovia pri príprave dlhodobej vízie našej spoločnosti, ktorú včera
predstavil verejnosti premiér Robert Fico. Na prípravu tohto viac ako
200-stranového dokumentu vláda uvoľnila približne dvanásť miliónov korún. Víziu
Slovenska zhotovil Ekonomický ústav SAV v spolupráci s vysokými školami a
ďalšími našimi a zahraničnými inštitúciami a expertmi.
Osud vízie závisí od politikov
"Urobili sme vedecký pohľad na budúcnosť Slovenska, bez ohľadu na
očakávania tej-ktorej politickej skupiny,“ povedal pre HN riaditeľ Ekonomického
ústavu SAV Milan Šikula. "Za realizáciu vízie však nemôžeme niesť
zodpovednosť. To už bude otázka politických rozhodnutí,“ dodal. Vízia je len
prvou časťou projektu vypracovania spoločensko-ekonomickej stratégie Slovenska
na ďalšie dve desaťročia. V druhej časti, ktorá má byť hotová asi o rok, bude
podrobnejšie rozpracované obdobie do roku 2015.
Analytici vidia klady aj riziká
Je reálne dodržať ekonomické parametre prognózované víziou? Na túto otázku
odpovedajú analytici rôzne. "Parametre sú reálne. Zaráža ma však, že premiér
hovorí o potrebe dosiahnutia politického konsenzu, ktorý by do tohto procesu
vniesol väčšiu stabilitu a istotu. Myslím si, že práve on k tomu neprispieva,“
hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Argumentuje najmä opatreniami vlády
na zabránenie zisku niektorým inštitúciám, ako sú napríklad zdravotné
poisťovne, ale aj premiérovými hrozbami na vyvlastnenie zahraničných firiem,
najmä energetických. "Takéto postoje neprispievajú k stabilite, a preto je
aj ťažké prognózovať rast HDP,“ dodal Valachy.
"Ak by HDP európskej pätnástky rástol dvoma percentami, vízia by mohla
zodpovedať budúcej realite,“ predpokladá hlavný analytik Všeobecnej úverovej
banky Zdenko Štefanides. Otázkou podľa neho však je, akými opatreniami sa bude
dať dosiahnuť takmer dvojnásobné tempo našej ekonomiky. V uplynulých rokoch sme
európsku pätnástku dobiehali "najmä zásluhou ekonomických reforiem,
stabilizácie podnikateľského prostredia a prílevu zahraničných investícií.
Preto je dôležité, ako sa budú tieto 'parametre' naďalej vyvíjať,“ dodal
Štefanides.
Šarvátky ju môžu pochovať
V štátoch, kde sa politici dokázali dohodnúť na ekonomických a
spoločenských prioritách svojich krajín, sa darí viac ako v takých, kde sú
rozhádaní. "Ak by sa nám pripravenou víziou podarilo aspoň trochu vniesť
do politických šarvátok viac zodpovednosti za dlhodobý rozvoj Slovenska,
považoval by som to za úspech,“ pokračuje Šikula.
Pripravená vízia môže aj podľa analytika
Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovana Ďuranu značiť, že
"hospodárska politika vlády nie je až taká bezhlavá“. Dáva totiž priestor
na odbornú diskusiu o našej budúcnosti. Zároveň však Ďurana upozorňuje, že
takéto hodnotenie môže byť predčasné. Lebo "tendencia súčasnej vlády
zakazovať zisk každému, kto jej príde do rany, spôsob, akým reaguje na súkromné
vlastníctvo a súkromné iniciatívy, je v príkrom rozpore s hospodárskym rastom“.
K dlhodobým víziám je Ďurana skeptický. Prečo? "Lebo pred niekoľkými rokmi
by sa všetci zasmiali, keby vtedy niekto tvrdil, ako výrazne vzrastie na Slovensku
HDP. Takéto vízie nedokážu predvídať ekonomickú recesiu, či spomalenie
ekonomického rastu, ako sa to momentálne deje v Európe.“ Pritom citlivosť
slovenskej ekonomiky na vplyvy zo zahraničia bude pri dobiehaní najvyspelejších
štátov únie rásť. Takýto vývoj sa však do dlhodobej prognózy nedá zakomponovať.
Ukáže až čas
"Príprava vízií má význam,“ tvrdí ekonóm SAV Pavol Kárász, ktorý sa
však na zhotovení najnovšej nepodieľal. "Ide hlavne o to, či sú kvalitné,
či žijú, alebo sa dajú len do šuplíka.“
V ére samostatného Slovenska už bolo niekoľko pokusov pripraviť dlhodobú
prognózu jeho vývoja, no neuspeli. Jednu z nich pripravila napríklad za čias
Rudolfa Schustera jeho prezidentská kancelária. Ďalšiu zasa v roku 2002
Prognostický ústav SAV. Aby najnovšia vízia neskončila ako predošlé, mala by sa
pravidelne aktualizovať. Na otázku, ako skončí najnovšia vízia Slovenska,
Kárász odpovedá len stručne: "To ukáže až čas.“
awards
