INESS - 26.09.2008
Finančná kríza a slovenské dôchodky (Hospodárske noviny)
Juraj Karpiš v článku pre Hospodárske noviny dňa 26.9.2008 vysvetľuje príčiny finančnej krízy, kritizuje americký štátny záchranný plán a venuje sa tiež možným dopadom na Slovensko.
Iskierku
nádeje, že by sme mohli mať dno finančnej krízy za sebou, vykresali včera
správy o nákupe podielu v investičnej banke Goldman Sachs Warrenom
Buffettom, investičným guruom známym svojou výnimočnou schopnosťou neustále nachádzať
podhodnotené aktíva.
Podrobnosti tohto
obchodu, ktoré sa už do titulkov správ nedostali, však optimizmus schladili. Buffett
nikomu nič nedaroval a dojednaná prekvapivo nízka cena za akciu
v kombinácii s vysokou dividendou robia z tohto obchodu skôr
signál o zúfalej situácii v Goldman Sachs. Buffett navyše so svojimi
kontaktmi na tých najvplyvnejších na Wall Street pravdepodobne nič neriskuje a schválenie
700 miliardovej pomoci finančnému trhu americkým kongresom považuje za hotovú
vec.
Práve 700 miliardový šek
do rúk FEDu a to bez akýchkoľvek obmedzení na jeho použitie má byť podľa
amerického ministra financií a guvernéra FEDu tým jediným východiskom zo
súčasnej situácie. 700 miliárd amerických dolárov z vreciek amerických
daňových poplatníkov má hasiť požiare finančných uličníkov, ktorí celú schému
vymysleli a masívne na nej posledné roky zarábali. Ak americká vláda
znárodnenie dlhov nezodpovedných jednotlivcov schváli, bude FED za tieto
peniaze skupovať hypotekárne (bez)cenné papiere, čo má podržať nad vodou
finančný trh a tým aj podporiť ekonomiku.
A americká ekonomika
podporu nutne potrebuje. V poslednej dobe totiž došlo k poklesu
ekonomickej aktivity. Napriek zanovitému odporu k nazvaniu súčasného stavu
recesiou je pravdepodobné, že v budúcnosti tak terajšie obdobie označené bude. Američan
má na krku dlhy za dom, ktorého cena prudko klesla. Zároveň klesá aj hodnota
jeho úspor v akciách, čo neprispieva k udržiavaniu nákupnej horúčky. A tých
700 miliárd bude musieť tiež niekto zaplatiť. Ak návrh v Kongrese nakoniec
prejde, tak to bude práve americký spotrebiteľ.
Chradnúca americká
spotreba začína byť celosvetovým problémom. Od ochoty Američana míňať závisí po
svete množstvo pracovných miest. Spomalenie americkej ekonomiky pocítia
najvážnejšie krajiny, ktoré sú na exporte do USA závislé ako napr. Kanada alebo
Mexiko. Zasiahnutá bude aj Ázia a to najmä Čína, aj keď tam doteraz výpadok amerického úspešne kompenzuje rast
domáceho dopytu. Európa pocíti ochladenie tiež, aj keď pravdepodobne nie až
v takom rozsahu ako vyššie spomínané krajiny. Zastavenie rastu dokumentujú
už aj posledné čísla o HDP v druhom štvrťroku 2008. HDP
v Európskej únii oproti predchádzajúcemu štvrťroku kleslo o 0,1%,
v Japonsku až o 0,6%.
Dopady hypotekárnej krízy
na Slovensko budú skôr nepriame. Slovenské finančné inštitúcie takmer vôbec
nepostihol prepad ceny amerických hypotekárnych cenných papierov, keďže takéto
aktíva nemajú vo významnejších množstvách na svojich súvahách. Ich likvidita je
preto v poriadku. Hovoriť o nutnosti štátnych zásahov na našom trhu v
„americkom štýle“ je teda nepochopením celej problematiky.
Okrem strát časti výnosov
z akciových fondov môžeme očakávať aj obmedzenie prístupu k úverom na
väčšie či rizikovejšie projekty. Nedostatok likvidity u veľkých finančných
hráčov zvýši úroky aj v našom kúte sveta. Získať financovanie na veľký
developerský projekt dnes už určite nie je také ľahké ako pred rokom. Klesajúci zahraničný dopyt tiež môže
postihnúť miestnych exportérov, teda aj tunajšie automobilky. Negatívny vplyv
bude však pravdepodobne čiastočne kompenzovať naša konkurenčná výhoda
v podobe stále relatívne nízkych mzdových nákladov. Dvere na francúzskej
alebo nemeckej fabrike sa pre klesajúci dopyt zavrú skôr, ako na tej v Bratislave
či Trnave. Napriek tomu by sme z prípadnej celosvetovej recesie so zdravou
kožou neobišli ani my. Aktualizované odhady rastu HDP na roky 2009 a 2010 z dielne
Ministerstva financií vo výške 6,5% resp. 6,1% sa preto zdajú dosť ambiciózne.
Slovenská vláda využila
americkú krízu ako zámienku na zmeny v druhom dôchodkovom pilieri
a v súčasnosti ňou ospravedlňuje aj svoje predsavzatie masívnejšie
zasahovať do fungovania trhovej ekonomiky. Kým prvé je neúprimným zakrývaním
skutočných motívov, druhé je nepochopením príčin a dopadov americkej
hypotekárnej krízy. Zoči voči horším časom by si mala vláda skôr položiť
otázku, či príjmy získané z rekordného hospodárskeho rastu
v posledných rokoch použila správne a či namiesto medziročnej viac
ako 10% expanzie verejných výdavkov nemala radšej splácať svoje dlhy. Lebo v časoch,
ktoré nás čakajú, bude vláda dlhy skôr vytvárať.
Juraj Karpiš
awards
