Nevzdelaní novinári a vzdelaní ministri (Hospodárske noviny)

Predstavitelia vlády radi kritizujú novinárov za nedostatok vzdelania.
Bohužiaľ v mnohých prípadoch sami nemôžu mať čisté svedomie. Uviedol v Hospodárskych novinách dňa 2.10.2008 Radovan Ďurana

Z času na čas sa predstavitelia
súčasnej vlády pohoršujú nad nedostatkom vzdelania novinárov. Áno, náš malý a
stále nedozretý trh s informáciami nedisponuje dostatkom dobre platených
novinárov, avšak treba sa zamyslieť, od koho táto výčitka prichádza.

Nedávny rozhovor s novým ministrom
potvrdzuje, že problém so vzdelaním má aj kritizujúca strana. Na mysli mám
teraz vzdelanie ekonomické. Pretože každý minister vlády, ktorý rozhoduje o
miliardových sumách, by mal poznať ekonomické základy trhového mechanizmu, aby
vedel domyslieť dôsledky svojich rozhodnutí. To sa týka nielen ministra
financií, ale aj spravodlivosti či kultúry. Ak hovorím o základnom ekonomickom
vzdelaní, nemám tým na mysli absolvovanie ekonomickej vysokej školy. Poznanie
základných ekonomických princípov sa dá naštudovať v oveľa kratšom čase.
Nový minister pôdohospodárstva si buď tento čas dosiaľ nenašiel, alebo mu
politická funkcia bráni tieto vedomosti používať. Usudzujem tak na základe jeho
odpovedí týkajúcich sa pomerov na trhu pôdohospodárov. Na margo tohtoročného
poklesu cien obilia kvôli vysokej úrode hovorí, že "...roľníci dostávajú
oveľa menej ako vlani“. Minuloročnú slabú úrodu zase charakterizuje slovami:
"...ceny vyhnali nahor tí, ktorí ju nakupovali“.

Tie odpovede musia zaraziť každého
študenta, ktorý pochopil lekciu o dopyte a ponuke. Odpovede ministra vyvolávajú
dojem, že roľníci sa len nemo prizerajú, čo nenásytní obchodníci robia. Pritom
je to roľník, ktorý musí súhlasiť s predajom. On je vlastníkom zrna a on
neochotou predať v čase nedostatku tlačí na nákupcu, aby ponúkol vyššiu cenu.
Na druhej strane, logicky pri vysokej úrode sa sám roľník musí prispôsobiť
nízkej trhovej cene, inak mu zrno ostane v sklade. K obchodu by nikdy nedošlo,
ak by cena nebola výhodná pre oboch. Výhodná pritom nemusí nutne znamenať
vysoká, ale "cennejšia“ oproti situácii, keby roľník zrno nepredal.

Ďalšia odpoveď naznačuje, že
minister nechce akceptovať ani teóriu komparatívnych výhod. Vraj "...vajce
vyrobené doma za tri koruny je lacnejšie ako to, čo je o pár halierov lacnejšie
dovezené zvonka“. Je to tradičné opakovanie mýtu, podľa ktorého sa domáca
produkcia viac vyplatí, lebo zamestnáva ľudí. Lenže ľudia by mohli byť
zamestnaní aj v produkcii iných tovarov a služieb, ktoré by vďaka vyššej
pridanej hodnote mohli viesť k vyšším mzdám.

Teória komparatívnych výhod hovorí,
že regióny by mali produkovať to, v čom sú produktívnejšie, a nakupovať to, čo
by inak produkovali s nízkou pridanou hodnotou. A to sa týka aj
poľnohospodárskej produkcie. Viazanie pracovnej sily v odvetví, ktoré
negeneruje dostatočnú pridanú hodnotu v porovnaní s alternatívnymi možnosťami,
znamená neefektívne využívanie zdrojov krajiny a brzdenie rastu životnej
úrovne. Súčasná situácia v pôdohospodárstve, a to nielen v EÚ, je
charakteristická vysokou mierou centrálneho plánovania, ktoré vedie k nízkej
efektivite. Dôkazom sú nielen prebytky potravín, pálenie vína na výrobu
pohonných látok, ale aj ďalšia odpoveď ministra na otázku, či farmári míňajú
dotácie rozumne. Minister, tvrdí, že ak sú účelovo viazané, tak sú používané
rozumne. Napríklad: "Na podporu farmárov v horších výrobných podmienkach.“
Inými slovami, na udržiavanie menej efektívnej produkcie, čo je plytvanie našimi
peniazmi.
Podobné výroky či hodnotenie eurodotácií v pôdohospodárstve však nie sú doménou
len slovenských ministrov, ale je ich počuť aj z ostatných krajín EÚ. A keďže
títo ministri tvoria Európsku radu v otázke poľnohospodárstva, je zrejmé, že ak
nezačnú používať ekonomické vedomosti a na farmárov nazerať ako na každý iný
komerčný sektor na trhu, na neefektívnej produkcii zapríčinenej aj rozsiahlou
dotačnou podporou sa nič nezmení. Mimochodom, na dotačnú podporu farmárom
prispeje v tomto roku každý občan Slovenska priemerne sumou 4 600 Sk.

Radovan Ďurana, analytik INESS

Hospodárske
noviny, 2.10.2008