Ako dostupné hypotéky spustili krízu (Profit)

Neskôr, ale predsa pridávame aj článok z Profitu,
v ktorom už pred 2 mesiacmi Juraj Karpiš z INESS vysvetľoval príčiny
finančnej krízy a varoval pred opatreniami, ktoré dnes realizujú centrálne
banky po celom svete. Ako dostupné hypotéky spustili krízu (Profit)

Za maznavo znejúcimi menami Fannie Mae a Freddie Mac sú dve,
donedávna veľmi vážené, americké inštitúcie. Stali sa z nich symboly finančnej
krízy, ktorú britský denník Financial Times označil ako pravdepodobne najhoršiu
v dejinách.

Robiť veci, ktorým nerozumiete, je jedným z
najspoľahlivejších spôsobov, ako sa dostať na finančnom trhu do problémov.
Pravdepodobnosť možno k istote priblížiť, ak sa to deje s cudzími a požičanými
peniazmi.

Niekedy stačí, aby zlyhali strážne psy – ako americká vládna
agentúra OFHEO (Office of Federal Housing Enterprise Oversight) v prípade
Fannie Mae a Freddie Mac. „Zaspal“ úrad s dvesto zamestnancami, ktorých jedinou
úlohou bolo dohliadať na Freddieho a Fannie. To je možno dôvod, prečo sa z
operetnej pletky stala pochmúrna melodáma.

Hrozia sadzby

Dostať hypotéku nie je v USA ťažké. Banky poskytujú
„bezdokladové“ pôžičky. Neskúmajú finančnú situáciu klienta. Dôležitý je len
záznam o úveroch klienta v centrálnom registri.

Problém nemá každý, kto spláca všetky úvery a kreditné karty
načas. Dom sa dá kúpiť na počkanie, v krajine pôsobí vyše 50-tisíc brokerských
spoločností s takmer pol miliónom zamestnancov.

Za posledné dva roky narástli hypotekárne úrokové sadzby
niekoľkonásobne, čo v prípade niektorých úverov mohlo mesačné splátky aj
zdvojnásobiť. Priemerný Američan teraz nemá na ich splácanie.

Ide o väčší problém než iba o hypotéky. Američania sú takí
zvyknutí žiť na úver, že si často ani neuvedomujú niektoré riziká – napríklad
ako ich ohrozí zvýšenie sadzieb.

Približne pol milióna domácností v USA nie je schopných
splácať, Američania na hypotékach dlhujú dvanásť biliónov dolárov. Zhruba
milión ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Nielen obrazne.

Staré hriechy

Bývalý šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan
vyhlásil, že ceny nehnuteľností v USA ešte stále môžu klesať a do konca tohto
roka sa pravdepodobne neustália.

Kritici ho pritom obviňujú, že práve jeho politika prispela
k problémom na realitnom trhu. Pripomínajú najmä Greenspanovo radikálne
znižovanie úrokových sadzieb. Nadhodnotené ceny nehnuteľností potom spôsobili
kolaps trhu s hypotékami.

Kritici „zabudli“, že A. Greenspan v roku 2005 ešte ako prvý
muž centrálnej banky vyzval Kongres USA, aby zakročil proti rastu Fannie Mae a
jej príbuzného Freddie Mac. „Ak necháme tieto dve agentúry rásť bez kontroly,
dostaneme celý finančný systém v budúcnosti do vážneho rizika,“ povedal.

Súkromné spoločnosti Fannie Mae a Freddie Mac, ktorých
založenie inicioval štát, zabezpečujú financovanie viac ako polovice amerických
úverov na nehnuteľnosti.

Obe finančné ustanovizne neposkytujú pôžičky na bývanie
kupujúcim nehnuteľností priamo. Kupujú hypotéky od úverových inštitúcií a vo
forme balíkov ich ako cenné papiere predávajú ďalej investorom.

Pôsobia vlastne vo funkcii sprostredkovateľov a zabezpečujú,
aby aj malí poskytovatelia hypoték získali rýchle likvidné zdroje. Časť hypoték
si však ponechávajú.

Tento podiel neustále rástol, v roku 2004 to bolo okolo 1,5
bilióna dolárov. A. Greenspan vtedy naznačil, že by nemali mať viac ako sto až
dvesto miliónov dolárov.

Expanzívnu monetárnu
politiku americkej centrálnej banky začiatkom 21. storočia považuje za príčinu
súčasnej krízy aj Juraj Karpiš z bratislavského INESS – Institute of Economic
and Social Studies. „Inflačná politika, ktorou A. Greenspan zachraňoval po
spľasnutí technologickej bubliny a teroristických útokoch padajúce akciové
trhy, sa pretavila do dramatického rastu cien nehnuteľností naprieč celou
Amerikou.

Krízam takéhoto druhu
preto možno predísť tým, že centrálna banka nebude do systému neustále púšťať
nové peniaze, ktoré umelo znižujú úrokovú mieru a posielajú tak falošné
informácie reálnej ekonomike a investorom,“ zdôrazňuje.

Drahý špás

Hypotekárna a úverová kríza v USA môže podľa Medzinárodného
menového fondu spôsobiť finančné straty 945 miliárd dolárov. Z toho približne
565 miliárd dolárov tvoria priame straty na hypotekárnych trhoch a s nimi
súvisiacich cenných papierov. Fond konštatuje, že úverová kríza ohrozuje
hospodársky rast.

Analytik VÚB banky v Bratislave Martin Lenko hovorí, že
„potenciálny krach veľkých finančných domov by mal primárne za následok prudké
spomalenie hospodárskeho rastu v USA vplyvom poklesu úverovej a investičnej
aktivity, ako aj spotreby domácností.“

Spomalenie americkej ekonomiky by malo analogicky za
následok spomalenie ďalších hlavných ekonomík, európskej a japonskej, čo by
zanechalo negatívne stopy, aj keď, pokiaľ ide o rozsah škôd, menšie v
ekonomikách rozvíjajúcich sa krajín.

„Vplyv na slovenskú ekonomiku by však primárne závisel od
veľkosti spomalenia ekonomík krajín EÚ, s ktorými Slovensko obchoduje. Priama
zahraničnoobchodná previazanosť Slovenska s USA je v porovnaní s krajinami EÚ
nízka – podiel exportu slovenských firiem do Spojených štátov na celkovom
exporte Slovenska predstavuje zhruba len dve percentá, zatiaľ čo podiel exportu
do krajín únie dosahuje približne 86 percent,“ hovorí analytik.

Aj J. Karpiš si
myslí, že americká recesia môže mať priamy negatívny dosah na slovenské
spoločnosti, ktoré dodávajú na americké trhy. „Ak recesia výrazne zasiahne
veľké európske ekonomiky, mohlo by to negatívne ovplyvniť dopyt po produktoch
zo Slovenska, teda pokles exportu.“

Čert na stene

Katastrofické scenáre krachu amerického finančného systému
už nie sú len symbolickým maľovaním čerta na stenu. „Kolaps systému by priniesol výrazné ekonomické straty, ktoré by mohli
viesť k pozastaveniu hospodárskeho rastu. Vážnym problémom je jeden zo
symptómov krízy – inflácia. Tá postihuje najmä chudobnejších a zároveň narúša
proces racionálnej ekonomickej kalkulácie firiem a podnikov. Súčasnú situáciu
iba zhoršuje snaha americkej centrálnej banky a tamojších politikov postihnuté
finančné subjekty zachraňovať financiami z verejných zdrojov a situáciu riešiť
ešte väčším množstvom nových peňazí. Problém to iba odsúva do budúcnosti a
zároveň ho prehlbuje. Využite verejných zdrojov na záchranu súkromných
spoločností bráni ozdraveniu trhu cestou kreatívnej deštrukcie,“ reaguje J.
Karpiš na najnovšie iniciatívy americkej vlády.

Prezident George Bush v júli požiadal o podporu pre oboch
financovateľov amerických hypoték. V úsilí o udržanie ich činnosti dostanú od
administratívy niekoľko miliárd dolárov.

Pomôže im úvermi aj centrálna banka krajiny Federálny
rezervný systém. Podľa niektorých analytikov je záchrana Freddie Mac a Fannie
Mae nevyhnutná, lebo ústavy kryjú každý druhý ešte nesplatený úver, ktorý si
Američania zobrali na domy.

Veľká skupina odborníkov si však myslí, že pomoc pre
„nezodpovedné“ banky je nesystémová a finančnému trhu viac škodí, ako pomáha.
„Nech banky samy nesú dôsledky zlých rozhodnutí, nech aj tie najslabšie
skrachujú, trh sa prečistí, oddelí sa zrno od pliev,“ vyzýva komentár magazínu
Economist.

Slovensko v závetrí

Na otázku, či je slovenský trh hypotekárnych úverov chránený
pred otrasmi, reaguje M. Lenko tvrdením: „Lokálne banky zdroje na financovanie
hypoték získavajú buď priamo z vkladov klientov, alebo častejšie formou emisie
dlhových cenných papierov (hypotekárnych záložných listov), pričom tento svoj
záväzok ďalej už nesekuritizujú, teda nepremieňajú na cenné papiere. Rovnako
riadenie rizika je v slovenskom bankovom sektore odlišné a bezpečnejšie v
porovnaní s praxou, ktorá platila ešte minulý rok v USA. Cesta, ktorá by mohla
v budúcnosti spôsobiť na Slovensku problémy, vedie skôr cez riziko zmeny
úrokových sadzieb. S prechodom na euro dôjde k zosúladeniu slovenských
oficiálnych aj trhových úrokových sadzieb s európskymi.“

Denník Financial Times nedávno konštatoval, že „pri pohľade
na škody, ktoré spôsobili finančné nepokoje v USA či v západnej Európe, si
slovenské banky vravia, že niekedy je lepšie byť malý, z cesty a mierne
zastaraný“.

Hypotekárne úvery využívajú najviac ľudia zo strednej a
vyššej strednej vrstvy, teda tí, ktorých platy pomerne rýchlo rastú a
pravdepodobne nebudú mať príliš veľké problémy so splácaním.

Profit,
9.8.2008, Eduard Žitňanský

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards