Island plače, my čakáme (SME)

K súčasným
finančným problémom Islandu sa pre SME vyjadril dňa 9.10.2008 Radovan Ďurana
z INESS. Problémy Islandu tkvejú podľa neho v agresívnom rozmachu bánk a
nepodloženom ekonomickom raste stimulovanom rozsiahlym zadlžovaním firemného
sektora aj domácností.

Island ako štát zatiaľ neskrachoval, no
ďaleko od toho nemá. Na ostrovnom štáte s 300-tisíc obyvateľmi už poriadne nie
je banka, ktorá by sa netopila vo finančných problémoch.

BRATISLAVA. Ani nie 24 hodín potom, čo
sa islandská vláda rozhodla zachrániť druhú najväčšiu banku v krajine
Landsbanki, musela prevziať aj bankovú trojku Glitnir. Klientom zároveň
odmietla poskytovať služby internetová pobočka Landsbanki vo Veľkej Británii –
Icesave. To nebolo všetko. Švédskej pobočke najväčšej islandskej banky
Kaupthing musela miliardy švédskych korún poskytnúť švédska vláda. Dôvod?
Vkladateľov prepadla panika a začali z bánk húfne vyberať vklady.

Do problémov sa tak dostala aj vláda a
štát stojí pred krachom. „Čelíme reálnej možnosti, že našu ekonomiku vsiakne
rozširujúca sa globálna finančná kríza a skončíme v bankrote,“ citovala BBC
islandského premiéra Geira Haardeho.

Bankrot štátu znamená, že vláda nie je
schopná splácať svoje dlhy. Okrem zoštátnenia najväčších bánk jeho vláda
prijala legislatívu na sprísnenie kontroly nad bankami, ktorá jej dáva
právomoci diktovať bankám, ktoré operácie môžu a nemôžu robiť.

Prehnali
to s dlhom

Spoločným menovateľom islandských
problémov je život na dlh. Týka sa to bánk, ľudí aj štátu. Banky to v snahe
nahnať čo najväčšie zisky prehnali. Ich majetok a tomu zodpovedajúce zdroje
krytia, ktoré pochádzajú predovšetkým z pôžičiek od iných bánk a z vkladov
ľudí, niekoľkonásobne prevyšujú hrubý domáci produkt, teda celkovú produkciu
tovarov a služieb v ekonomike.

„Tamojšie banky boli oveľa väčšie, ako
by zodpovedalo malému štátu, ako je Island,“ povedal ekonóm Tatra banky Juraj
Valachy. Len majetok, a tým aj záväzky, najväčšej banky Kaupthing šesťnásobne
prevyšujú hodnotu celej islandskej ekonomiky (teda 600 percent HDP). Dokopy za
všetky banky je to viac ako desaťnásobok (1000 percent HDP). Pritom na
Slovensku to je okolo 30 percent HDP a v eurozóne sto percent. Výrazne stúpol
za posledných desať rokov aj dlh ľudí. Nezaháľala ani vláda. V prepočte na
obyvateľa vzrástla zadlženosť štátu na neuveriteľných vyše šesť miliónov
slovenských korún. Na porovnanie, u nás je to niečo vyše stotisíc.

Islanďania,
počnúc od vlády, obyčajných ľudí až po banky jednoducho žili nad svoje pomery.
Aj preto sa ocitli v dnešnej nelichotivej situácii. „Problémy Islandu tkvejú v
agresívnom rozmachu bánk a nepodloženom ekonomickom raste stimulovanom
rozsiahlym zadlžovaním firemného sektora aj domácností,“ povedal Radovan Ďurana
z inštitútu INESS.

Prípadný krach Islandu by podľa ekonóma
ČSOB Petra Dufeka Európu nijako neovplyvnil, pretože ide o veľmi malú
ekonomiku. Skôr by to bol psychologický problém.

Islandský
scenár a Slovensko

Hrozí islandský scenár aj u nás?
Ekonómovia majú v tom jasno. Zhodne tvrdia, že nie. „To je úplne vylúčené.
Zadlženie Slovenska je veľmi nízke, exportná výkonnosť je veľmi solídna,
hospodárstvo sa neprehrieva, stojí na pevných ekonomických základoch a ľudia
ani firmy nežijú nad svoje pomery,“ povedal Dufek. Banky sú u nás
konzervatívne. Investujú oveľa menej ako ich konkurenti v západnej Európe a už
vôbec sa to nedá porovnať s Islandom. Na slovenskom peňažnom trhu je prebytok
niekoľko desiatok miliárd korún, ktoré banky pre svoje konzervatívne zameranie
neboli ochotné poskytnúť na úvery či investovať do rizikovejších operácií.

Neznamená
to však, že kríza sa nám úplne vyhne. „Vzhľadom na relatívne nízku zadlženosť
domácností, podnikov a bánk sa nás celosvetová kríza dotkne až v druhom kole,
keď naša exportne orientovaná ekonomika bude znižovať produkciu pre klesajúci
dopyt zahraničia po našich výrobkoch,“ povedal Ďurana.

Ľuboš Jančík

SME,
9.10.2008 (aj s grafickou prílohou)