Hlavne nepomáhať! (.týždeň)

Kto si aspoň zbežne preletel čerstvý balíček 27
opatrení, ktorými by vláda chcela bojovať s dôsledkami globálnej finančnej
krízy, ťažko sa ubránil otázke: Ako tieto opatrenia súvisia s krízou?

Nebude to asi žiadna novota, keď napíšeme, že balíček je
kompilátom schválených alebo dlhodobo plánovaných opatrení vlády. Až na drobné
výnimky sú to väčšinou návrhy, ktoré už buď boli vládou podporované (rekreačné
poukazy, zvýšenie energetickej efektívnosti), alebo doteraz z nepochopiteľných
dôvodov schválené neboli (napríklad efektívnejšie čerpanie eurofondov). Ako je
pre súčasnú vládu typické, pozitíva tohto dokumentu spočívajú v tom, čo
dokument neobsahuje. Vláda neschválila (zatiaľ) selektívnu podporu vybraných
odvetví, alebo napríklad tiež nenavrhuje označiť prepúšťanie zamestnancov za
trestný čin.

.signály prichádzajú
Samotnému dokumentu, napriek evidentnej snahe, aby aspoň jeho názor pôsobil
akčne, akoby nepredchádzala úvaha o tom, ako sa kríza Slovenského
hospodárstva dotkne, čo to vlastne kríza znamená, a ako možno efektívne
reagovať na jej dôsledky.
Americká, ale rovnako aj európska ekonomika sa dostali do fázy, keď sa musia
začať liečiť z neefektívnych investícií. Nejde o zlyhanie trhu, ani o
koniec kapitalizmu. Práve naopak, dostávame sa do obdobia, keď trhové
mechanizmy rozhodnú o tom, ktoré investičné projekty majú skutočnú pridanú
hodnotu, a ktoré vznikli len vďaka ľahko dostupným peniazom za minimálne
úroky. Liečebná kúra však neznamená relaxačný pobyt v kúpeľoch, ako sa
o to usilujú rôzne vlády sveta. Je jasné, že žiadne „kúpele“ tieto
problémy nevyliečia, akurát na čas zjemnia symptómy. Odstránenie dnešných
problémov nebude bez „bolesti“, pričom tú bolesť pocítia najmä podniky
a zamestnanci, ktorých produkcia si nenájde dostatok zákazníkov.
Dnes ešte nikto nevie, ktoré podniky to budú. Vzhľadom na exportnú orientáciu
slovenského priemyslu je viac než isté, že sa to dotkne aj nás. Ak si
Američania prestanú kupovať Touaregov, dostanú sa Bratislavčania, ktorí ich vyrábajú,
do problémov. A rovnako každý podnik z dodávateľskej siete, závislý od
značky, ktorej poklesne odbyt. Signály už prichádzajú – niektoré podniky na
Spiši alebo Kysuciach prepúšťajú práve z týchto príčin.

.jediné opatrenie
Možnosti vlády reagovať na túto situáciu sú obmedzené. Prepúšťajúcim podnikom
nedokáže zohnať lukratívne kšefty. Vo fáze, keď sa rozhoduje o tom, ktoré
podniky a pracovné miesta zaniknú, môže vláda v záujme udržania
zamestnanosti pozitívne zakročiť jedine formou znižovania nákladov práce. To
znamená tých nákladov, ktoré sama vynucuje povinným odvodovým a daňovým
zaťažením. Ak by to zníženie nemalo byť plošné, tak minimálne zníženie odvodov
nízkopríjmových skupín by splnilo svoju funkciu. Zníženie nákladov na mzdy čo
i len o 10 percent môže znamenať napríklad pre montážne podniky
s nízkou pridanou hodnotou povestnú slamku, ktorej sa v ťažkých
časoch môžu chytiť – umožní im znížiť cenu produkcie, a udržať sa tak nad
vodou.

.ako sa to nemá robiť
Táto jednoduchá úvaha však zostavovaniu balíčka nepredchádzala. Namiesto toho
sa na prvom mieste dočítame o efektívnejšom čerpaní eurofondov.
Eurofondov, z ktorých tretina ide do pôdohospodárstva, časť na výstavbu
železníc a čističiek, čosi na vzdelávanie a informatizáciu verejnej
správy. Eurofondy majú na hospodárstvo – možno s výnimkou stavebníctva –
malý vplyv. Zrýchlenie ich čerpania sa nedá chápať ako opatrenie proti kríze,
ale ako náprava zle nastaveného systému, ktorým vláda doteraz trápila
žiadateľov o podporu.
Ďalšie opatrenie, ktorým je výstavba diaľnic za každú cenu, sa nám za pár rokov
vráti ako bumerang, podobne ako sa stalo za Mečiarových čias. Je síce pravda,
že tieto obrovské projekty udržia vysokú zamestnanosť, zabúda sa však na to, čo
nie je vidieť: Stavebný sektor nielen pohltí pracovnú silu a udrží vysoké ceny
materiálov, ale tiež vyčerpá dostupné zdroje bánk, ktoré budú chýbať
v iných sektoroch ekonomiky. Pritom je jasné, že stavbe s finančnou
účasťou štátu sa požičiava ľahšie ako novému projektu s neistou budúcnosťou.
Vláda preto tvrdohlavou podporou výstavby diaľnic vytvára umelú konkurenciu
ostatným sektorom ekonomiky.
Niektoré ďalšie navrhované opatrenia sú akoby z manuálu „Ako sa to nemá
robiť“. Vláda chce podporovať malých a stredných podnikateľov lacnejšími
pôžičkami. Nemá súčasná kríza náhodou korene v lacných úveroch? Vo
verejnom obstarávaní by mali byť preferovaní domáci podnikatelia. Toto je
upratovanie v ekonomike? Buduje sa konkurencieschopnosť podporou
podnikateľov, ktorí dodávajú služby za drahšie? O pokusoch efektívnejšie
prevádzkovať aktívnu politiku trhu práce hádam ani nemá zmysel písať. Rovnako o
regulácii cien energií, ktorá nemôže skončiť inak, než že sa skôr či neskôr
tvrdo zrazí s realitou a bude nasledovať prudký cenový rast na trhovú
úroveň.

.teraz sa ukáže...
Niektoré pracovné miesta proste musia zaniknúť, aby mohol byť uvoľnený kapitál
použitý na tvorbu nových miest, ktorých produkcia bude na trhu žiadaná.
Opatrenia typu zvýšenej účasti ministerstva hospodárstva na veľtrhoch
jednoducho nové miesta nevytvoria. Vláda musí akceptovať fakt, že pracovné
miesta vytvárajú len súkromné podniky.
Možnosti vlády, pokiaľ ide o udržanie pracovných miest, sú obmedzené. Vo
fáze tvorby nových pracovných miest má však oveľa viac možností. Zamestnanosť
však netreba stimulovať rozsiahlymi dotáciami, investičnými stimulmi
a donekonečna sa opakujúcimi rekvalifikačnými kurzami. Treba len rozviazať
ruky zamestnávateľom. V balíčku však nie je jediný konkrétny návrh na
odstraňovanie regulácií, na zjednodušenie tvorby nových pracovných miest,
na spružnenie trhu práce či zjednodušenie prepúšťania, ktoré by urýchlilo
prehádzanie kociek ekonomiky do nového stavu, zodpovedajúceho meniacim sa
podmienkam.
Namiesto toho sa materiál, obsahujúci „opatrenia“ vlády proti dôsledkom krízy,
končí konštatovaním, že práve odvody a dane vláda znižovať rozhodne
nebude. Nižšie daňové príjmy by totiž pri zachovaní deficitu vyžadovali
šetrenie vo výdavkoch verejnej správy. A práve konkrétne návrhy na upratovanie
v neefektívnych výdavkoch mali byť na prvom mieste navrhovaného balíčka. Vláda
robí opak – v jednom z chystaných opatrení navrhuje prehodnotiť
deficity verejnej správy do budúcnosti, čo znamená ich zvýšenie.
Maximálne úsilie na prekonanie negatívnych následkov súčasnej krízy požaduje
vláda od všetkých, len nie od seba. Až teraz sa ukáže, kto ako rozumie
hospodárstvu, a kto má skutočné zásluhy na jeho raste či stagnácii
a tvorbe pracovných miest.

Radovan Ďurana
Autor je ekonóm, pracuje v inštitúte INESS.

.týždeň, 47/2008, 17.11. 2008