Keby nebolo eura, koruna by na krízu reagovala oveľa citlivejšie (Hosp. noviny)

Richard Ďurana z INESS odpovedal dňa 31.12.
2008 na otázky Hospodárskych novín na otázky súvisiace so zavedením eura na
Slovensku.

Prijatie eura má aj negatívnu stránku, posilňovanie
eura oproti okolitým menám predražuje našu pracovnú silu. Môže sa zvýšiť
nezamestnanosť, upozorňuje analytik INESS Richard Ďurana.

Ako vnímate, že Slovensko prijíma euro práve v
období finančnej krízy?
Rozhodovanie o zámene koruny za euro sa dialo v čase, keď len
málokto predvídal to, čo sa v súčasnosti deje na svetových finančných
trhoch. Stanovenie konverzného kurzu a de facto nadviazanie koruny na euro
má v súčasnosti tlmivý efekt, ktorý sa prejavuje v relatívne
stabilnom kurze koruny k euru v porovnaní s okolitými menami. Tie sa
v dôsledku diania na svetových finančných trhoch oslabujú. Tým sa na
jednej strane zvyšuje kúpyschopnosť a hodnota úspor obyvateľstva, na
druhej strane sa slovenská pracovná sila stáva relatívne nákladnejšou
v porovnaní so susednými krajinami. Ďalšie posilňovanie koruny, respektíve
eura oproti okolitým menám by mohlo negatívne vplývať na zamestnanosť
a príchod investorov na Slovensko.

Ako by sa podľa vás vyvíjala koruna, keby sa
jej história nekončila?
Ťažko odpovedať, pretože správanie politikov, zostavovanie štátnych
rozpočtov, miera regulácie trhu a všetky reformy, ktoré sa na Slovensku od
roku 1998 udiali, boli do veľkej miery podmienené víziou vstupu do Európskej
únie a prijatia eura. Ak by politici nemali pred sebou túto víziu
a mantinely míňania verejných prostriedkov v podobe maastrichtských
kritérií, osud koruny by sa mohol vyvíjať rôzne. V každom prípade však
možno predpokladať, že by bola koruna na dianie vo svete citlivejšia, než je to
teraz.

Čo by bolo pre budúci vývoj slovenskej
ekonomiky lepšie – ponechanie si slovenskej koruny alebo prijatie
eura?
Z dlhodobého hľadiska ponechanie koruny. V oblasti monetárnej
politiky sa vzdávame právomocí a posúvame ich do rúk ľuďom v Bruseli
a vo Frankfurte. Okrem toho jednotné menové pravidlá a nastavenia pre
množstvo krajín s odlišne výkonnými ekonomikami spôsobia, že dosah na
každú krajinu nemusí byť práve pozitívny. Uvidíme tiež, ako budú jednotlivé
krajiny dodržiavať maastrichtské kritériá a či tie zodpovednejšie nebudú
doplácať na tie nezodpovedné.

Hospodárske
noviny, 31.12. 2009