Prežije euro krízu? (Pravda)

Okrem
ťažších peňaženiek prinieslo euro Slovensku aj prvé jednoznačné makroekonomické
efekty. Kurz našej meny je oproti stredoeurópskym susedom výrazne stabilnejší,
čo na jednej strane znamená ochranu našej kúpnej sily v zahraničí, na druhej
relatívne zníženie konkurencieschopnosti našej pracovnej sily
a zdražovanie našich výrobkov na okolitých trhoch. Ako ovplyvní  regionálny euro-experiment so slovenským pokusným
králikom svetová finančná kríza?

Podľa posledných odhadov
Európskej komisie by mala ekonomika eurozóny klesnúť v roku 2009 o 1,9 %.
Slovenský rast komisia odhaduje na 2,7 %. To je o takmer polovicu menej
ako optimistický odhad našej vlády z minulého mesiaca, na základe ktorého
bol zostavený a schválený štátny rozpočet. Výrazne nižší hospodársky rast
sprevádzaný nižšími daňovými príjmami a vyššími výdavkami prinesie takmer
isté prekročenie plánovaného deficitu. Deficit ale určite nebude len problémom
Slovenska.

Obrovské stimulačné
balíčky naprieč Európou v kombinácii so zachraňovaním bánk
z verejných financií a výrazným hospodárskym spomalením vedú
k dramatickému rastu deficitov verejných financií väčšiny krajín eurozóny.
Doteraz záväzné pravidlá Paktu stability a rastu majúce za úlohu držať
suverénne vlády jednotlivých krajín aspoň čiastočne na uzde, budú
v najbližšom období plošne ignorované.

Ratingová agentúra S&P včera znížila
rating Španielska vzhľadom na očakávanú hlbokú recesiu a rastúci deficit
verejných financií. Pred pár dňami bol znížený aj rating Grécka, podobnému
osudu asi neunikne Portugalsko a  Írsko. Rekordné rozdiely v nákladoch,
ktoré musia jednotlivé krajiny eurozóny platiť za požičané peniaze, odzrkadľujú
rozdielnosť sily a zdravia ich ekonomík. Práve výrazný rast pravdepodobnosti,
že najviac postihnuté krajíiny eurozóny nebudú schopné splácať svoje záväzky
priniesol špekulácie analytikov v niektorých finančných periodikách, či
eurozóna vôbec krízu v súčasnej podobe prežije a či nedôjde
k vystúpeniu zbankrotovaných krajín z menovej únie. Napriek tomu, že
takéto úvahy sú pravdepodobne predčasné, ich existencia ilustruje vážnosť
problémov, ktorým bude eurozóna v najbližších rokoch vystavená.

Kľúčový pre budúci vývoj
eura, teda zdravie a stabilitu našej meny, bude postoj Európskej
centrálnej banky (ECB) ku krajinám, ktoré sa ocitnú v najväčších
problémoch. Kým doteraz bola ECB vo svoje úlohe strážcu stability cenovej
hladiny zodpovednejšia ako jej americká protistrana (ECB zatiaľ odmieta znížiť
základnú úrokovú sadzbu na nulu), čoskoro určite zosilnejú politické tlaky na
jej predstaviteľov, aby centrálna banka pomohla riešiť problémy jednotlivých
krajín eurozóny. Ak ECB tomuto tlaku neodolá a vládam v núdzi začne
pomáhať tlačením nových peňazí, bude to znamenať veľmi zlú správu už aj pre slovenských
držiteľov eura. Na takúto záchranu sa totiž cestou rastu cien poskladáme aj my.
 Aj to by však malo jednu výhodu. Aspoň by
sme nemuselo používať toľko  otravných
mincí.

Juraj Karpiš

analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských
analýz

Pravda, 21.1. 2009