Honba na zlaté teľa (Pravda)

Posledné vyjadrenia premiéra Fica ohľadom úprav
v daňovom systéme a možného opätovného zavedenia dane z dividendy
naznačujú, že hon na zlaté teľa pokračuje. Zdá sa, že súčasná vláda urobí
všetko preto, aby príčinu vysokého hospodárskeho rastu a dramatického
poklesu nezamestnanosti našla a následne ju v záujme sociálneho trhového
hospodárstva aj odstránila.

Po červenom útoku na Zákonník
práce, ktorý nie je odborárom a ani SMERu-SD dosť dobrý, aj keď sa s jeho
pomocou sa podarilo neuveriteľné 50% zníženie nezamestnanosti za 4 roky, prišli
na rad dane. Diskusiu rozpútal komplexný návrh zmien v daňových zákonoch z dielne
(teraz už definitívne) bývalého poradcu ministra financií Richarda Sulíka.

Reakcia premiéra na seba
nenechala dlho čakať. Fico je počas celého funkčného obdobia odhodlaný svojich
občanov pred znižovaním priamych daní chrániť. Zábavná bola aj forma
odmietnutia: „Názor tohto teoretického avanturistu je pre mňa asi tak záväzný,
ako že budeme dovážať z Marsu vodu. Úplne mimo reality, absolútne mimo reality.
Teoretické, nepremyslené.“ Ak nazve vyštudovaný právnik Fico, nepoškvrnený reálnou
praxou v súkromnom sektore, kapitalistu (nie, to nie je nadávka) a
bývalého úspešného podnikateľa, bývalého riaditeľa viacerých podnikov a poradcu
dvoch ministrov financií, Sulíka teoretickým avanturistom, tak sa úsmevu ubráni
len málokto.

Znepokojujúcejšie než premiérové
urážky na adresu ekonómov či vedúcich predstaviteľov najväčších zahraničných
investorov je však opätovné otvorenie diskusie o znovuzavedení dane
z dividendy. Túžba po zdaňovaní je vysoká a to napriek tomu, že firmy
každý rok posielajú do rozpočtu štátu viac a viac daní. Výnos z dane
z príjmov právnických osôb vzrástol v minulom roku o 12%, pričom
oproti roku 2004 je to až o 60% viac. Otázka dividend údajne nedá
premiérovi spávať. Pritom práve odstráneniu dane z dividend, ktorá
predstavovala nelogické zdvojenie zdaňovania príjmu firiem, môžeme byť vo
veľkej miere vďační za príchod zahraničného kapitálu a s ním
súvisiaci hospodársky rast a pokles nezamestnanosti. Nie rovnaká sadzba dane,
ale absencia dane z dividend bola a je jedným z hlavných lákadiel pre
zahraničných investorov. Zrušením dane z dividendy v roku 2004 došlo
k medziročnému prepadu zdanenia výnosov kapitálu z 36,3% (25% daň
z príjmu právnických osôb a 15% daň z dividendy) na 19%.
Slovensko sa tak stalo krajinou so suverénne najnižším kompozitným
zdanením výnosov kapitálu široko ďaleko; o takmer 15% nižším ako
v Česku, Poľsku alebo Maďarsku. Práve tento krok otvoril dvere kapitálovo
náročnej výrobe (napr. automobilový priemysel), ktorá môže absenciu dvojitého
zdanenia v plnej miere využiť. Odstránenie dane z dividend okrem toho
prospieva aj rozvoju inovatívnych spoločností s toľko ospevovanou vyššou
pridanou hodnotou, a to
zrovnoprávnením zdaňovania dlhového financovania s financovaním cez
základné imanie. Nové rizikové inovatívne spoločnosti totiž nie sú schopné
financovať svoj biznis cez úvery, ktoré v bankách získajú len ťažko
a sú preto odkázané na financovanie cez vklady vlastníkov. Dividenda je
potom pre vlastníka tým istým, čím je úrok pre banku.

Absencia dane
z dividendy je určite jedným zo zlatých teliat Slovenskej ekonomiky, ktoré
by nemalo byť obetované na oltári voličskej popularity. Ak súčasná vláda túto
daň opätovne zavedie, mala by si pripraviť pádne argumenty, ktoré presvedčia investorov, aby aj
v budúcnosti investovali na Slovensku.
Prečo by zahraničný investor nemal pred Slovenskom uprednostniť napr.
ďalšieho člena EÚ Bulharsko s polovičnými mzdovými nákladmi a 15% daňou
z príjmu právnických osôb? Fakt, že budujeme sociálne trhové hospodárstvo
(nech už to znamená čokoľvek) zahraničných investorov nepresvedčí.

Juraj Karpiš
www.INESS.sk

Pravda, 17.5.2007