Štát nevie o vlastných hoteloch (SME)

Ústredné orgány nevedia, koľko ubytovacích
zariadení vlastnia. Všetci však tvrdia, že ich zamestnanci si musia aj
oddýchnuť. Vlastnenie zariadení ministerstvami pre SME komentoval Radovan
Ďurana z INESS.

BRATISLAVA, VYSOKÉ TATRY.
Zistiť hodnotu alebo dostať sa aspoň k zoznamu rekreačných a obdobných
účelových zariadení našich štátnych inštitúcií je dnes nemožné. Nedá sa tak
napríklad porovnať, ktoré z nich štát využíva účelne.

„Štát v súčasnosti nevie,
koľko vlastní a využíva všetkých svojich nehnuteľností. Preto neexistuje ani
žiadny zoznam účelových zariadení,“ netají hovorca ministerstva financií
Miroslav Šmál.

Tvrdí, že tento stav je
dočasný, vyriešiť by ho mala pripravovaná Agentúra majetkových služieb. Mala by
vniesť poriadok nielen do hotelov a penziónov patriacich štátu, ale aj do
používania všetkých nehnuteľností, ktoré patria štátu.

Má byť štát aj
hotelierom?

Zuzana Wienk z Aliancie
Fair-play myšlienku, že štát vlastní zariadenia na oddych svojich zamestnancov,
apriori neodmieta. Prekáža jej však, že aj samotný štát má o nich minimum
informácií. „V každom prípade by účelnosť ich využívania mala byť pod verejnou
kontrolou,“ vysvetľuje.

Analytikovi Inštitútu pre
ekonomické a sociálne reformy Petrovi Goliašovi na rekreač­ných zariadeniach
štátu prekáža vysoká pravdepodobnosť, že budú riadené menej efektívne ako
súkromné. „Pretože sú typickým odvetvím, kde funguje konkurencia.“

Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz tvrdí, že štát by už v žiadnom prípade nemal zriaďovať
nové strediská. Význam existujúcich odporúča prehodnotiť. „Vzhľadom na ich
množstvo a trhovú cenu, keď ich vidíme roztrúsené naozaj v každom kúte
Slovenska, možno ich odpredajom uvažovať o významnom znížení nákladov pre
štát.“

Ďurana sa prikláňa k téze, že zamestnanci štátu za
prácu dostávajú plat, preto by mali na oddych využívať súkromné hotely,
penzióny a reštaurácie, tak ako ostatní.

Rovnaká logika platí aj pre pracovné pobyty,
školenia či kongresy. „Kongresov určite nie je toľko, že by každé ministerstvo
zaplnilo svoje zariadenie 365 dní v roku. Bolo by efektívnejšie rozmýšľať o
nákupe týchto služieb u externých subjektov alebo o spoločných zariadeniach
slúžiacich všetkým štátnym organizáciám,“ hovorí Ďurana.

Sú veľké aj malé

Šmál tvrdí, že
ministerstvo financií je v efektivite využívania účelových zariadení pre
ostatné rezorty príkladom. „Máme len dve takéto zariadenia. Pri vysokom počte
zamestnancov rezortu vrátane všetkých z celej daňovej, colnej správy a iných
agentúr, môžem povedať, že sú využité na maximum,“ tvrdí.

K rezortom s najväčším
poč­tom rekreačných zariadení patrí ministerstvo vnútra. V ôs­mich zariadeniach
zamestnáva spolu 240 ľudí ako personál a ponúka približne 800 lôžok. Alena
Koišová z ministerstva hovorí, že približne tretinu ubytovacích kapacít počas
roka ponúkajú aj bežným občanom.

Zamestnanci rezortu aj
vyslúžilci sa v zariadeniach rekreujú na poukaz. Za pobyt zaplatia aspoň
tretinu bežnej ceny.

„Hasiči a policajti
pracujú v zložitých a často náročných podmienkach. Ich povolanie je rizikové.
Ministerstvo im aspoň takouto formou poskytuje oddych alebo liečenie,“ hovorí
Koi­šová.

Ak počas roka výnosy
niektorých z ôsmich rekreačných zariadení nedosiahnu ich prevádzkové náklady,
stratu svojej príspevkovej organizácie zaplatí ministerstvo.

Ako príklad menšieho
štátneho rekreačného zaradenia môže slúžiť Vzdelávacie a rehabilitačné centrum
Krajskej prokuratúry Prešov v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách. Pracuje v ňom
12 ľudí, ponúka 38 lôžok s bazénom.

Marián Spišák z Krajskej
prokuratúry v Prešove hovorí, že centrum slúži najmä na vzdelávacie podujatia,
„preventívnu rehabilitáciu“ prokurátorov v zmysle zákona, či na rekreáciu
zamestnancov a ich rodín počas školských prázdnin.

„Vo výnimočných prípadoch
môžu zariadenia využiť aj ľudia mimo rezortu prokuratúry, keď to priestorové a
časové kapacity dovoľujú, na základe vystaveného poukazu,“ spresnil Spišák.

Cena za noc je v tom
prípade 150 korún. Okolité súkromné penzióny však ponúkajú prenocovanie aspoň
za 300 korún.

Zákonný nárok na
preventívnu týždennú rehabilitáciu má každý prokurátor, ktorý dosiahol vek 45
rokov a je v služobnom pomere dlhšie ako desať rokov.

Niektorí hotely
predávajú

Zbaviť sa svojho
21-lôžkového penziónu v Starom Smokovci sa rozhodla štátna Tlačová agentúra
Slovenskej republiky.

Riaditeľka komunikácie
TASR Anna Ghanamová povedala, že jedným z hlavných dôvodov je približne
200-tisícová strata, ktorú zariadenie ročne vytvára. Stojí tiež na cudzom
pozemku, za ktorý treba platiť nájom.

Ghanamová hovorí, že
vedenia štátnych inštitúcií sa môžu samy rozhodnúť, či budú prevádzkovať
vlastné oddychové zariadenie. Agentúra sa však podľa nej chce so všetkou
dôslednosťou venovať svojej hlavnej, zo zákona danej úlohe, ktorou je agentúrne
spravodajstvo.

„Vedenie TASR sa
domnieva, že jeho úlohou je vytvoriť zamestnancom také platové podmienky, aby
sa mohli rekreovať v profesionálne spravovaných zariadeniach a nie v
nedôstojnom zariadení, ktoré má jednu spoločnú umyváreň a toa­letu pre všetky
izby.“

SME,
21. 7. 2007 | Tomáš Tišťan