Cestovanie za zdravím (.týždeň)

Okrem cestovania za prácou, oddychom alebo novými
zážitkami dnes ľudia cestujú aj za zdravotnou starostlivosťou.

Zdravotnú turistiku
môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Jednu skupinu zdravotných cestovateľov
tvoria ľudia zo zaostalých krajín, putujúci za zdravotnou starostlivosťou,
ktorá je v ich krajine nedostupná, prípadne je dostupná vo výrazne nižšej
kvalite. Pomerne novým fenoménom je druhá skupina, zložená z ľudí
z vyspelých krajín, hľadajúcich vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť za
prijateľné ceny v krajinách tretieho sveta.

.lebo musia...

Asi nikoho neprekvapí, že
slovenskí zdravotní turisti patria do prvej skupiny. Naše zdravotníctvo nie je
ani zďaleka v ideálnom stave. Nedostatok financií vedie k odchodu
špičkových zdravotníckych pracovníkov do zahraničia. Napriek tomu, že minister
zdravotníctva Ivan Valentovič už ohlasuje obrat trendu a postupný návrat
lekárov na Slovensko, podľa vyjadrení iných zástupcov z odvetvia a údajov
o zadlžovaní v sektore sa zdá, že v tomto prípade bolo
prianie otcom myšlienky. Nehospodárne nakladanie s už aj tak malým objemom
finančných prostriedkov sa odráža v absencii investícií. Následkom je
zastaranosť používaných zdravotníckych technológií, prípadne nedostupnosť
niektorých nákladných liečebných postupov.

Asi najznámejším slovenským
zdravotným turistom je bývalý prezident Rudolf Schuster. Náhle zdravotné komplikácie
v roku 2000 rozbili jeho štátnickú dôveru v slovenské zdravotníctvo
a pre istotu sa zveril – a to aj pri neskorších zdravotných
problémoch, do rúk rakúskych odborníkov v Innsbrucku a vo Viedni.

Zdravotná turistika na
Slovensku sa však netýka iba ľudí s peniazmi a postavením, ktorí si
vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v krajinách západnej Európy môžu
dovoliť. Pri niektorých diagnózach jednoducho nemáte inú možnosť. Ak napríklad
potrebujete transplantáciu pečene, pankreasu, pľúc alebo chcete menej invazívnu
operáciu srdca, za naše hranice vycestovať musíte. Za posledný rok
zdravotné poisťovne odsúhlasili 460 takýchto zákrokov v zahraničí.

.lepší pomer cena/kvalita

Druhá forma zdravotníckej
turistiky je diametrálne odlišná od tej
slovenskej. V poslednej dobe dochádza v juhovýchodnej Ázii a južnej
Amerike k prudkému rozvoju slobodného trhu so zdravotnou starostlivosťou.
V krajinách, ako je napríklad India, vznikajú vysokokvalitné nemocnice
špecializujúce sa na poskytovanie špecifických výkonov pre zahraničných
turistov. Absencia regulácie a kartelizácie týchto zdravotníckych
zariadení zo strany hostiteľského štátu vedie k vzniku vysoko
konkurenčných nemocníc, ktoré ponúkajú lacnejšiu zdravotnú starostlivosť pri
minimálne rovnakej kvalite ako zdravotné systémy v západných krajinách.
Pacienti sú plne informovaní o samotnom výkone, jeho rizikách, možných
alternatívach a zároveň nákladoch. Na rozdiel od štátom regulovaných
systémov totiž výkony nehradí tretia strana vo forme zdravotnej poisťovne.
Pacient tu v prevažnej miere platí zo svojho a v hotovosti, čo
vytvára tlak na kvalitu a transparentnosť.

Podľa odhadov cestovalo za
zdravotnou
starostlivosťou v roku 2005 až 500-tisíc Američanov, pričom toto číslo
neustále rastie. Zdravotná turistika sa
však prekvapivo netýka iba amerického systému s dobrovoľným zdravotným
poistením. Až 70 tisíc pacientov z Veľkej Británie, kde je podobne
ako u nás zdravotná starostlivosť „zadarmo“, sa nechalo tento rok ošetriť
v zahraničí. Celosvetovo sú najobľúbenejšími destináciami India, Thajsko a Singapur,
pre Američanov hlavne krajiny Latinskej Ameriky a Mexiko. Zdravotnej turistike
sa venujú špecializované agentúry (obdoba cestovných agentúr). Lekári
zamestnaní v týchto agentúrach zhodnotia, či zdravotný stav záujemcu
nevylučuje cestovanie a pomôžu mu s výberom nemocnice. Agentúra
následne celú cestu zorganizuje. Ceny sú naozaj nízke. Celé balíky obsahujúce
letenku, stravu ubytovanie a výkon sú nižšie ako 1/3 ceny (niekedy až
1/5), ktorú by Američan zaplatil za rovnaký výkon doma.

Za výmenu bedrového
kĺbu zaplatíte v Argentíne, Singapure alebo Thajsku od 8 do 12 tisíc
dolárov, čo je zhruba polovica ceny v Európe alebo v USA.

Za operáciu
srdca účtuje indická nemocnica Apollo v New Delhi 4-tisíc dolárov, kým
v USA rovnaká operácia vyjde na 30-tisíc dolárov.

Kým za výmenu
kolenného kĺbu zaplatíte v USA 30-tisíc dolárov, nemocnice
v Singapure za rovnakú operáciu účtujú 18-tisíc dolárov a nemocnice
v Indii iba 12-tisíc dolárov.

Napriek nižším nákladom väčšinou nejde
o nižšiu kvalitu:

lekári sú
často certifikovaní v USA, Veľkej Británii alebo Austrálii

asi 140
nemocníc mimo USA (napríklad v Indii) je certifikovaných americkou
organizáciu Joint Comission International, čo je rovnaká organizácia, aká
certifikuje americké nemocnice, ktoré sa podieľajú na štátnom programe Medicare.
Predpokladá sa, že do dvoch rokov sa tento počet zdvojnásobí

niektoré zahraničné
nemocnice sú priamo vlastnené alebo manažované zo strany prestížnych amerických
univerzít a zdravotných systémov ako napríklad Cleveland Clinic alebo Johns
Hopkins International.

Najlepšie
zahraničné nemocnice pravidelne zverejňujú údaje o kvalite poskytovanej
zdravotnej starostlivosti (napríklad úmrtnosť pri rozličných diagnózach)
a porovnávajú ich s najlepšími nemocnicami v USA.

.čo spôsobí konkurencia

Ako hovorí ekonóm
z Princeton University Uwe Reinhardt, zdravotná turistika „má potenciál spraviť s americkým
zdravotným systémom to, čo japonské automobilky spravili americkým výrobcom áut“.
Expandujúci slobodný trh
v zdravotnej starostlivosti pomôže cestou konkurencie vytvoriť tlak na
uskutočnenie reforiem v skostnatených zdravotných systémoch západnej Európy
a Severnej Ameriky.

Rozdiely medzi oboma druhmi
zdravotnej turistiky sú evidentné. Majú však rovnakú príčinu. Je ňou prehnaná
regulácia. V Amerike a iných západných krajinách bariéry vstupu do
odvetvia zapríčiňujú vznik kartelov, ktoré udržiavajú umelo vysoké ceny
zdravotnej starostlivosti. Byrokracia a prísna regulácia potláčajú
konkurenciu a inovatívny podnikateľský prístup v efektívnom napĺňaní
potrieb pacientov. Na Slovensku zase prehnaná regulácia a neustále meniace
sa nastavenie v systéme odradzujú vstup súkromného kapitálu do odvetvia,
čo vedie ku kapitálovej podvýživenosti celého sektora a neschopnosti
systému držať krok so svetovou medicínou.

.juraj Karpiš

Autor pracuje
v inštitúte INESS.

.týždeň, 3.12.2007

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na , prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.