Komu by prospel pád dolára? (Dominoefekt)

Juraj Karpiš z INESS
komentoval pre Dominoefekt príčiny pádu amerického dolára. Príčinou je podľa
neho nezodpovedná expanzívna politika Americkej centrálnej banky FED.

Komu by prospel pád dolára? (Dominoefekt)

Správy zo svetových devízových trhov sú v posledných
týždňoch neúprosné svojou jednotvárnosťou. Americký dolár v pomere
k euru padá voľným pádom. Približne za rok stratil štvrtinu hodnoty
a je na hranici pol druha dolára za euromenu. Pre porovnanie, slovenskí
exportéri si ťažkajú na silnú korunu, lebo si za dva roky k euru pripísala
necelých 15 percent.

Prestíž dolára ako rozhodujúcej meny finančného systému,
ktorý sa zrodil po druhej svetovej vojne, padá ako jesenný súmrak. „Dolár je
bezcenný kus papiera", „Dolár nemôže byť problémom ostatných" nedávajú
si už servítky pred ústa prezidenti Iránu a Francúzska, Mahmúd Ahmanidedžád a
Nicolas Sarkozy. Pre USA sú to nebezpečné úvahy, pretože dolár je kľúčovým
nástrojom udržania ich postavenia ako rozhodujúcej ekonomiky globálneho sveta a
pomocou pri riešení vnútorných ekonomických ťažkostí. Podľa Juraja Karpiša, ekonóma z Inštitútu ekonomických a sociálnych
štúdií, problémom je veľké množstvo americkej meny v obehu na celom svete.
Dolár je desaťročia akceptovaný najmä v ázijských krajinách ako stabilná mena,
bezpečná pre úspory. K naštartovaniu svetovej ekonomiky po krízach na konci
90-tych rokov minulého storočia výraznou mierou prispela aj americká expanzívna
menová politika.

Život na dlh

Americká centrálna banka (FED) po roku 2000 znížila úrokové
sadzby postupne až na jedno percento a pustila do obehu viac dolárov. Akoby
platilo heslo: „Potrebujeme viac peňazí? No problem, natlačíme si ich."
Viac peňazí, znamená infláciu, teda rast cenovej hladiny. Keď sa o niečo
podobné pokúsil v Zimbabwe diktátor Robert Mugabe, spôsobil ekonomickú
katastrofu hyperinfláciu, keď sa z bankoviek vysokej hodnoty zo dňa na deň
stali papieriky, vhodné tak akurát do detskej verzie hry Monopoly. V USA to však
neplatilo. Dolár zabezpečil vývoz inflácie do celého sveta. Viac peňazí v obehu
zahraničie bez problémov absorbovalo. Najmä štáty Perzského zálivu, Čína a
Japonsko. „Čína a Japonsko tak chcú
udržať výhody pre svoje proexportné ekonomiky. Za výnosy z vývozu nakupujú
prostredníctvom dlhopisov americký vládny dlh. Vďaka americkej inflácii tak získavajú
cenné papiere, ktoré strácajú na cene," tvrdí Juraj Karpiš.
Tým sa však
celý problém len presunul do budúcnosti. Účet prišiel v tomto roku pri hypotekárnej
kríze. Nižšie úrokové sadzby a viac likvidity na trhu prinieslo Američanom obdobie
lacných úverov. Ľahko dostupné hypotéky postupne spôsobili stavebný boom a tým
rástli aj ceny nehnuteľností. Mnohí ich začali považovať za zaujímavú investíciu,
a tak si kupovali byty, domy a pozemky aj za cenu zadlženia. Stúpajúce ceny nehnuteľností
za 7 rokov o 80 umožnili ich majiteľom, aby ich založili v banke a získanú
americkú hypotéku využili na kúpu spotrebného tovaru, auta alebo exotickú
dovolenku. Žili však na úkor budúcnosti a tvrdý pád prišiel po roku 2004, keď základná
úroková sadzba vzrástla z rekordného jedného percenta postupne až na 5,25
percenta. Majitelia hypoték s pohyblivým úrokom fixovaným na jeden rok si
trhali vlasy, pretože ich splátky dramaticky rástli. Státisíce ľudí neschopných
splácať prišli o založené nehnuteľnosti, tie zaplavili trh a viedli k poklesu
cien. Nielen banky, ale aj investičné fondy utrpeli miliardové škody
a investori začali zatvárať dolárové pozície.

Ropa za eurá? Ešte nie

Tým sa na trhu objavuje prebytok dolárov, ktorý sa vracia do
USA a prispieva k rastu cien. „Centrálne banky krajín Perzského zálivu otvorene
hovoria o prehodnotení naviazanosti ich mien na dolár, pretože táto závislosť
ich vedie do ekonomickej záhuby," upozorňuje Martin Moravčík zo spoločnosti
CI Komodity. Ich meny slabnú a závislosť na čoraz drahšom dovoze prudko zvyšuje
infláciu. Napríklad v Katare na takmer 12 percent.

Padajúca americká mena navyše vedie k úvahám, že dolár
nebude rozhodujúcou menou pri oceňovaní a obchode s ropou. Navrhli to členom
Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zarytí nepriatelia strýčka Sama,
prezidenti Venezuely a Iránu. Oslabenie dolára na rekordné minimá totiž znižuje
tržby z predaja ropy. Analytici to považujú skôr za politické ako reálne vyhlásenie.
„Je nepravdepodobné, že OPEC sa vzdá dolára. Kartel o tom môže hovoriť, no
ceny ropy sa v tomto roku takmer zdvojnásobili, čo je viac ako predstavuje znehodnotenie
dolára," myslí si John Sfa­kianakis, hlavný ekonóm saudskoa­rabskej banky
SABB. Podľa prognos­tika SAV Pavla Karásza predstavy pre­zidentov problémových štátov
nemajú veľkú váhu, pretože členovia OPEC by automaticky stratili podstatnú časť
svojho bohatstva a hodnoty devízových rezerv. Navyše aj technicky ide o ne­realizovateľnú
operáciu, aby sa počas krátkeho času začala ropa obchodovať v eurách a centrálne
banky začali vo veľkom vymieňať doláre za spoločnú euromenu.

Slabý dolár – pohroma
aj pre Európu

Najviac by na to doplatila Európska únia. Americká mena by
padala ďalej k hranici 2 dolárov za euro. To by bolo pre nepredstaviteľné aj
pre predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, ktorý neskrýva názor, že
silné euro je problém pre európskych exportérov. „Európska únia by v takom prípade
pristúpila aj k intervenciám, aby bránila záujmy svojich firiem. Svedčí o tom
ich rastúci tlak, najmä vo Francúzsku, nespokojnom s politikou silného
eura", dodáva Pavol Karász. Juraj
Karpiš očakáva, že dolár sa bude oslabovať aj ďalej. „Radikálne znehodnotenie
dolára je najľahšou cestou ako riešiť zahraničné zadlženie a obchodný deficit
USA."
Americkú ekonomiku čaká na budúci rok výrazné spomalenie rastu,
a to nie je dobrá správa aj z pohľadu Slovenska. Stále ide o lokomotívu globálneho
hospodárstva, ktorej výkon nepriamo pocíti prakticky každý.

USA však čaká nielen na nového prezidenta(ku), ale aj novú
hospodársku politiku, ktorá bude podstatne úspornejšia ako v po­sledných
rokoch. Nie je vylúčené, že sa zopakuje scenár spred 15 rokov, keď hlavybôľ po
Bushovej admini­stratíve pomohli liečiť tabletky značky Clinton.

Richard Kvasňovský

Dominoefekt, 47/2007, 28.11. 2007

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards