Slovensko sa po 15 rokoch prepracovalo na ekonomického lídra (SME)

Juraj Karpiš z INESS komentoval dňa 6.12.2007 pre SME dôvody razantného vývoja slovenskej ekonomiky i dôvody jej zaostávania za Českou republikou.

Bratislava 6. decembra (ČTK) - Slovensku sa v 90. rokoch
nevyhli podobné ekonomické problémy ako okolitým postkomunistickým štátom,
hospodárstvo začalo rýchlejšie napredovať až po reformách predchádzajúcej
pravicovej vlády. Zmeny sa v posledných rokoch začínajú prejavovať aj na raste
životnej úrovne, poklese nezamestnanosti, krajina však stále zaostáva za svojim
bývalým federálnym partnerom - Českom.

"Po rozdelení federácie malo Slovensko menej výhodnú
štartovaciu pozíciu ako Česko. Bola tu nižšia životná úroveň, slabšia
infraštruktúra. Slovensko navyše muselo budovať centrálne bankovníctvo aj
administratívu," povedal ČTK prognostik Slovenskej akadémie vied Pavol
Kárász. Krajina mala navyše už pri rozpade spoločného štátu vyššiu
nezamestnanosť, čo súviselo s odstavením viacerých strojárskych podnikov,
dodal.

Analytik Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz Juraj Karpiš pripomenul, že Slovensko v 90.
rokoch dostala do medzinárodnej izolácie pre vtedajšiu vládu.
"Autoritársky Vladimír Mečiar na čele vtedy najsilnejšej slovenskej strany
HZDS spolu s nacionalistickou SNS presadzovali vytvorenie slovenskej
kapitálotvornej vrstvy. Toto obdobie bolo charakterizované neštandardnými politickými
postupmi, netransparentným privatizačnými rozhodnutiami, zneužívaním štátnych
bánk a podnikov na obohacovanie skupín blízkych politickej moci," uviedol
ekonóm.

Krajine sa síce
ekonomicky darilo, keď zaznamenávala pomerne vysoký rast HDP, ten však ťahali
hlavne verejné zdroje. "Kapitálovo podvýživenej slovenskej ekonomike
chýbali investície, no silní zahraniční investori Slovensko obchádzali a
investovali radšej v susedných krajinách," dodal Karpiš.

Problémy neobišli ani
bankovníctvo, ktoré sa dostalo do výraznejších problémov pre zlé pôžičky.
Ozdravenie tohto sektora pre následnou privatizáciou však štát vyšlo na viac
ako 100 miliárd korún.

"Zásadný význam
pre vývoj ekonomiky v posledných rokoch a v budúcnosti mali reformy uskutočnené
druhou vládou Mikuláša Dzurindu po roku 2002. Najdôležitejšími boli reforma
dôchodkového systému, daňová reforma, reforma pracovného práva a reforma
zdravotníctva. Pre zahraničných investorov však bola asi najvýznamnejšia
komplexná reforma daňového systému," myslí si Karpiš.

"Slovensko z hľadiska reforiem pokročilo ďalej než
Česko," doplnil Kárász.

Zníženie dane z príjmu pre firmy na 19 percent či pružnejší
trh práce prilákali množstvo zahraničných firiem na čele v automobilkami PSA
Peugeot Citroën a KIA Motors. Okrem výroby vozidiel, ktorá jedným z ťahúňov
priemyslu, sa k pilierom ekonomiky začína radiť aj elektrotechnika, ktorú
reprezentujú najmä firmy Samsung a Sony.

Životnú úroveň v krajine ovplyvňovala hlavne miera
nezamestnanosti. Tá v roku 2001 presiahla 19 percent. Napriek tomu, že v
posledných rokoch klesá, stále patrí k najvyšším v Európskej únii. "Po
rozdelení spoločného štátu bola na Slovensku nižšia životná úroveň, rozdiel sa
ešte v 90. rokoch prehlboval. Po roku 2000 však začalo Slovensko rýchlejšie
dobiehať Česko," poznamenal prognostik SAV.

Lepšiu pozíciu má krajina v snahe zaviesť spoločnú európsku
menu. Slovensko s prípravami pokročilo a euro chce prijať začiatkom roka 2009,
naopak v Česku sa o termíne len diskutuje.

SME, 6.12. 2007 (čtk)