Patrí benefit do zdravotníctva? (Zdravotnícke noviny)

Zdravotnícke noviny priniesli dňa 13.12. 2007 reportáž z brífingu zameraného na súčasné dianie v zdravotníctve na
Slovensku, ktorý sa uskutočnil v novembri v Prahe. Zároveň priniesli aj sumár prednášky Juraja Karpiša z INESS, ktorý rozprával o funkcii zisku v zdravotníctve.

Občianske združenie Občan, ktoré sa prostredníctvom projektu
Dialógom k reforme usiluje o lepšie sprístupnenie myšlienok rozbiehajúcej sa
zdravotníckej reformy v Českej republike občianskej i odbornej verejnosti,
zorganizovalo brífing zameraný na súčasné dianie v zdravotníctve ale na
Slovensku.

Mali sa na ňom zúčastniť aj poslanci Národnej rady SR MUDr.
Štefan Zelník (SNS) a MUDr. Milan Urbáni (ĽS-HZDS), no nakoniec svoju účasť
ospravedlnili. V minulom čísle ZdN sme uverejnili prezentácie predsedu Výboru
NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Viliama Novotného (SDKÚ-DS) a poradcu predsedu
vlády SR pre zdravotníctvo MUDr. Juraja Štofka, PhD., MBA., MPH., zástupcu
prednostu I. neurologickej kliniky LF UK a FNsP Bratislava. V nasledujúcich
riadkoch prinášame vystúpenia Ing. Igora Dorčáka, prezidenta Združenia
zdravotných poisťovní SR a Mgr. Juraja
Karpiša, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (pozri nižšie).

V úvode brífingu, ktorý vyvolal v Prahe bohatú poslucháčsku
pozornosť, predseda občianskeho združenia Občan MUDr. Pavel Vepřek uviedol, že
"pohľadom z Českej kotliny sa zdá, že v slovenskom zdravotníctve prebieha
bitka medzi zlým kapitálom a dobrým štátom, či medzi obhajcami štátneho
dirigizmu a tými, ktorí chcú do zdravotníctva pustiť zdravý rozum a štandardné
motivácie; závisí to od naturelu a politickej orientácie hodnotiteľa. Realita
bude však oveľa triezvejšia, za dramaticky nasvietenou scénou žije slovenské
zdravotníctvo problémami všedných dní a jeho chod sa v mnohom nelíši od rokov
predchádzajúcich. No s reformou exministra Rudolfa Zajaca je to nahnuté. Ešte
pred nástupom leta sa zdalo, že ostré politické šermovačky a dramatické gestá
nenarušia podstatu reformného procesu, ktorý pobeží ďalej, očistený o
neobľúbené poplatky a niektoré ďalšie okrajové maličkosti. Súčasné zastavenie
transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, zavádzanie kontraktačnej
povinnosti poisťovní voči 34 štátnym nemocniciam zaradeným do minimálnej siete
(a vylúčenie neštátnych lôžkových zdravotníckych zariadení) a prijatie zákona,
ktorým sa nariaďuje zdravotným poisťovniam vracať zisk späť do systému,
predstavuje kaliber zásadných zmien." Bez ohľadu na vnímanie reality
súčasného zdravotníctva v SR predsedom o. z. Občan pražská, hoci o vyváženosť
ochudobnená diskusia ukázala, že odborná konfrontácia je živou vodou; škoda, že
na Slovensku je jej žriedlo také chudobné.

Patrí benefit do
zdravotníctva? (Mgr. Juraj Karpiš)

So zmenou vlády v roku 2006 došlo zároveň k zmene v
smerovaní zdravotnej politiky na Slovensku. V politickej a odbornej diskusii
začali prevažovať argumenty spochybňujúce fungovanie trhových mechanizmov a ich
legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa názoru Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
(INESS) takýto vývoj a z neho vyplývajúce legislatívne zmeny neprispievajú k
riešeniu akútnych problémov slovenského zdravotníctva, naopak, kvalitu a
dostupnosť zdravotnej starostlivosti ešte zhoršujú. Zdravý zisk prináša
komplexný súbor teoretických argumentov a empirických prípadov podporujúcich
podnikanie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Následne analytik INESS-u Mgr. Juraj Karpiš prezentoval túto
problematiku prostredníctvom priblíženia obsahu publikácie Zdravý zisk. Čo je
vlastne zisk a ako vzniká? Napriek tomu, že Marxovu teóriu nadhodnoty
ekonómovia dávno vyvrátili, jej podstata stále prežíva v názoroch politikov či
niektorých odborníkov. "Na zisk sa hľadí ako na nadhodnotu, ktorá je
vyprodukovaná ,vykorisťovaním' inej časti spoločnosti. Takéto intuitívne, no
napriek tomu mylné vnímanie môže mať pôvod v historickom vývoji,"
konštatoval prednášateľ. Ľudské vnímanie bolo tisíce rokov ovplyvňované
spoločnosťou lovcov a zberačov, ktorá predstavovala hru s nulovým súčtom nikomu
nemohlo bohatstvo pribudnúť bez toho, aby neubudlo inému. Moderná ekonomika je
však charakteristická neustálou tvorbou nového bohatstva, takže niekomu môže
pribudnúť bez toho, aby inému ubudlo, alebo bohatnúť môžu dokonca obaja naraz.
Práve podnikateľský zisk je hlavným motorom inovácií a efektívnej alokácie
zdrojov do takej výrobnej štruktúry, ktorá vedie k uspokojovaniu tých
najakútnejších potrieb obyvateľov. Za pomoci zisku sú preto vzácne zdroje
smerované tam, kde vytvárajú najväčšiu hodnotu.

V argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve
dochádza často k zamieňaniu a nepresnému používaniu ekonomických pojmov, čo
znemožňuje zmysluplnú diskusiu. Preto je nevyhnutné identifikovať základné
ekonomické kategórie v zdravotníctve. "Zdravie nie je tovar a nemôže byť
preto ani predmetom obchodovania. No zdravotná starostlivosť už z ekonomického
hľadiska službou je a podlieha preto všeobecne platným ekonomickým pravidlám
vzácnosti." Pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti preto
nevyhnutne treba sledovať ekonomické náklady a výnosy. S tým bezprostredne
súvisia nástroje a deklarované ciele zdravotnej politiky. Z najčastejšie
uvádzaných špecifík tohto odvetvia, ako sú informačná asymetria, externality, morálny
hazard, nerovnomerné rozdelenie nákladov na zdravotnú starostlivosť v
spoločnosti či vysoká miera povinnej solidarity, automaticky nevyplýva potreba
vysokej regulácie a štátnej produkcie v zdravotníctve.

Naopak, vysoká miera regulácie so sebou prináša mnohé
negatíva. Politické rozhodnutia a regulácie ovplyvňujú smerovanie výskumu,
ktorý potom nereflektuje reálne potreby pacientov a neprináša najefektívnejšie
liečebné postupy a lieky. Príliš rozsiahle verejné zdravotné poistenie zas
neúmerne zvyšuje dopyt zo strany pacientov a zároveň umožňuje lekárom ignorovať
nákladovú efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovať
nepotrebnú alebo predraženú starostlivosť. Tento faktor spolu s prevažujúcimi
demografickými trendmi významne prispieva k rastu nákladov na zdravotné systémy
vo svete. "Zákaz zisku v niektorých častiach odvetvia vplýva na spôsob
riadenia subjektov s potenciálnym negatívnym vplyvom na ich efektivitu. Štátne
vlastníctvo tieto negatívna zosilňuje najmä vďaka chýbajúcej motivácii
politicky dosadzovaného vedenia napĺňať potreby pacientov." Zásadná
regulácia v zdravotníctve a potláčanie podnikania zameraného na zisk sa
prejavuje v mnohých špecifikách, ktoré odlišujú zdravotníctvo od efektívne fungujúcich
konkurenčných trhov.

V zdravotníctve, napríklad, nedochádza k spájaniu a
spoločnému oceňovaniu príbuzných alebo spolu súvisiacich produktov,
nedostatočne sa využívajú konzultácie elektronickou alebo telefonickou formou,
pôsobí tu množstvo kartelov a monopolov, chýba elektronická archivácia
zdravotných záznamov a aktívna práca s elektronickými databázami.

Mgr. Karpiš: "Negatíva spojené so štátnym vlastníctvom
a vysokou mierou regulácie odvetvia sú prítomné aj v slovenskom
zdravotníctve." Svoje tvrdenie ilustroval na predražených nákupoch,
nevýhodných nájomných zmluvách i korupcii, ktoré sú súčasťou zdravotníckeho
systému v SR. Verejné zdroje použité v neefektívne fungujúcich štátnych
subjektoch sa preto nevyhnutne nemusia premeniť na adekvátnu zdravotnú
starostlivosť o pacienta. Čiastočná deregulácia, transformácia zdravotníckych
subjektov a väčší dôraz na trhové sily v minulom volebnom období takmer úplne
zastavili zadlžovanie v sektore, v súčasnosti sa však tento trend opäť obracia.

"Napriek viacerým špecifikám trhu zdravotnej starostlivosti
platia aj v ňom základné ekonomické pravidlá. Všadeprítomný princíp vzácnosti
zdrojov núti aj v zdravotníctve každodenne riešiť otázku, ktoré potreby sa
uspokoja skôr, ktoré neskôr a ktoré sa neuspokoja vôbec." Politické
riešenia týchto problémov so sebou prinášajú arbitrárnosť, korupciu, sledovanie
osobných záujmov a straty z neefektivity. Potláčanie trhových síl v
zdravotníctve obmedzuje schopnosť zdravotného systému reagovať na neustále sa
meniace potreby pacientov. Preto zákaz zisku a obmedzovanie konkurencie s
cieľom šetriť verejné zdroje prináša presný opak plytvanie. "Ak zo systému
odstránime zisk, odstránime aj hlavnú motiváciu subjektov čo najefektívnejšie
napĺňať želania pacientov, neustále inovovať a zlepšovať svoje služby a v neposlednom
rade investovať kapitál potrebný na zvýšenie produktivity v odvetví."

Príliš rozsiahle verejné zdravotné poistenie zas neúmerne
zvyšuje dopyt zo strany pacientov a zároveň umožňuje lekárom ignorovať
nákladovú efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovať
nepotrebnú alebo predraženú starostlivosť. Tento faktor spolu s prevažujúcimi
demografickými trendmi významne prispieva k rastu nákladov na zdravotné systémy
vo svete.

–––––––

Zdravotnícke noviny, 13.12.2007 (zár)